A ako majitelia psa sa neradi na dlhšiu dobu vzďaľujeme od svojho štvornohého maznáka. Teeny navyše strašne rada cestuje a je veľmi zvedavá. Na väčšine vstupov, pri pokladniciach a na infopointoch, nájdete v Írsku veľké nápisy - NO DOGS ALLOWED (psom vstup zakázaný), ale realita je omnoho potešujúcejšia.
Asi si niekto rozumne uvažujúci spočítal, že radšej veľa turistov so psami, ako málo turistov bez psov - veď oni si to tí putujúci psíčkari medzi sebou povedia.... Takže zväčša sa nejaká írska teta pokladníčka alebo ujo pokladník vykloní z okienka, poobdivuje vášho psa, overí si, či máte vodítko a pustí vás dovnútra. Párkrát sa nám dokonca stalo, že sme ako majitelia "takého krásneho zvieraťa" ani nemuseli platiť vstupné. A Teeny je dychtivá turistická objaviteľka, ktorá neponechá jeden jediný kút nepreskúmaný a nepohŕdne možnosť overiť si všetky možnosti, ktoré dané miesto skýta.
A tak sme sa spolu, napríklad, vozili v poschodovom vyhliadkovom autobuse po Belfaste. Sprievodkyňa poobdivovala psíka a šofér sa len vypytoval, či jej nebýva za jazdy zle a že bude radšej dávať v zákrutách pozor.
To v pozadí na fotografii je severoírsky parlament, ale Teeny sa viac páčil prekrásne udržiavaný okolitý park.
Prešli sme si tiež spolu peši 4 km po trase Giant´s Causeway (úžasné útesy, ktoré si vraj obor Organ poskladal zo šesťuholníkových kameňov ako cestičku cez more do Škótska)- tam s noblesou modelky pri Giant´s Eye zapózovala na farebne ladiacom pozadí skalných útesov. Ako pravá baba vie, čo sa k nej hodí.
Keď nás vrátnik na vstupnej bráne do areálu honosného päťhviezdičkového hotela Ashford Castle, sídliaceho v hrade z 13. storočia ubezpečil, že sú "DOG FRIENDLY", Teeny si to vysvetlila po svojom a s rozmarom hodným filmovej star hneď skočila do hradnej fontány. Potom si spokojne zaplávala v studenej vode jazera Corrib, ktoré vytvára nádherné prostredie okolo tohto hyperluxusného hotela. (Býval tu R. Regan, ženil sa tu P. Brosnan a chodia sem najcelebritovanejšie celebrity sveta a chodíme sem s návštevami aj my! Ovšem, my len zvonku.)
Nerada by som však týmto vyvolala dojem, že Teeny sa nevie správať v spoločnosti. Opak je pravdou. Dokáže disciplinovane sedieť na sedadle auta, vo vláčiku, či v autobuse a vzorne sa pozerať von oknom, obdivuje pamätihodnosti intenzívnejšie než váš nekomunikujúci zapuzdrený puberťák. Chodí len po chodníčkoch určených pre návštevníkov, zaujíma sa o všetky povesti a historické detaily, späté s navštíveným miestom.
Keď sme sa vybrali na hrad Blarney, Teeny, samozrejme, nemohla v našej turistickej výprave chýbať. Zaujímalo ju naozaj všetko. Záhrady, vyhliadka z hradieb a aj miestna atrakcia.
Hrad Blarney je totižto povestný svojim "bozkávacím" kameňom. Keď ho pobozkáte (ležiac na chrbte dolu hlavou), budete ihneď obdarený nezvyčajnou výrečnosťou. Ľudskí členovia našej malej výpravy o magické rozvinutie svojich rečových schopností záujem nemali, ale mali sme čo robiť, aby Teeny kameň neoblízala. To by už o svojich turistických zážitkoch začala aj rozprávať.
A ja by som sa so svojim ľudským blogom mohla schovať!
