Nebola to moja prvá Veľká noc, ktorú som strávila vo Švédsku, ale až tieto veľkonočné sviatky som sa zaujímala nielen o straky, ale aj o tradície a zvyky.
Oslavy vraj začínajú tým, že na Zelený štvrtok – skärtorsdag – si všetci narežú vetvičky z brezy (ak nemajú po ruke brezu vlastnú, tak si prútiky kúpia v obchode), ozdobia ich rôznofarebnými pierkami a vystavia pred domom. Ekologicky cítiaci obyvatelia ozdobia menšie stromčeky alebo holé kríky rastúce v ich predzáhradke. Videla som nazdobené vŕby, krivé jablonky, ale aj malé javory. Vyzerá to veselo a tak farebne jarne, keď sa pierka chvejú vo vetre.
Vo štvrtok sa tiež odohráva časť veľkonočných zvykov, ktorú oceňujú najmä deti. Volá sa påskkärringar – chlapci aj dievčatá sa preoblečú za strigy a čarodejnice. Chodia po susedoch, rozdávajú vlastnoručne vyrobené veľkonočné blahoželania (påskbrev) a dostávajú za to bonbóny. Traduje sa, že ľudia, aby sa zbavili ozajstných čarodejníc, zapaľovali veľké ohne (påskbrasor). To dodnes deň robia najmä v juhozápadnom Švédsku, no poslednej dobe sa tento zvyk rozrástol a vytvára problémy na ostrovoch pri Göteborgu. Ľudia totiž zistili, že staré vianočné stromčeky výborne horia. Videli ste už horieť suchý smrek? Poriadne to bafne a oheň je z toho statočný.
V ranných hodinách veľkonočnej nedele sa otvára priestor pre tradičnú hru - äggpickning. Cieľom hry je rozbiť súperovo vajce. Súťaže sa konajú na mnohých miestach, najznámejšie je mólo v meste Simrishamn. Každý súťažiaci musí priniesť namaľované vajce uvarené natvrdo. Rozhodca pred zápasom preverí vajíčka súťažiacich, aby sa ubezpečil, že sú to ozajstné vajcia a nie umelohmotné atrapy. Je to skutočná súťaž s vyraďovaním: vajíčkami sa útočí proti sebe, špička proti špičke, až kým jedno vajce nepukne. Víťaz získava súperovo prasknuté vajce a pokračuje v zápolení s ďalším súťažiacim. Napokon ostáva len jedno vajce neporušené a jeho majiteľ-víťaz má dostatok puknutých vajec natvrdo, aby mohol nakŕmiť svoju rodinu a susedov.
Švédska Veľká noc je celkovo o vajíčkach. Niežeby Švédi na iné sviatky vajcia nejedli. Na Vianoce sa tiež jedia vajcia, pridáva sa šunka. Na slnovrat sa vajíčka konzumujú rovnako, len sa k menu pridávajú jahody.
No štatistiky a švédske médiá hovoria, že cez veľkonočné sviatky sa zje viac ako 2 000 ton vajec (počítané na kusy - 32 miliónov). Najčastejšie sa rodinné oslavy konajú v sobotu večer a vtedy sa vraj skonzumuje neuveriteľných 6 miliónov vajec za hodinu!
Okrem vajec, na všetky mysliteľné spôsoby, sa Švédi na Veľkú noc kŕmia obľúbenými nakladanými sleďmi (inlagd sill). Slede bývajú naložené v rozličných omáčkach – od klasického kyslého nálevu, cez horčicový až po zázvorový. A na švédskych stoloch vo Švédsku nesmie chýbať všadeprítomný losos (na studeno, pečený, grilovaný, údený, varený).
Ústupkom komerčným zvykom je hľadanie veľkonočných vajíčok, ktoré schoval veľkonočný zajac. Oni to vlastne sú plastové obaly (veľkosti pštrosieho vajca) plné sladkostí. Tento rok bolo na veľkonočnú nedeľu ešte dosť snehu, tak sa veľkonočné vajíčka dosť zle schovávali a deti sa ani veľmi nemuseli namáhať, aby ich našli.
A keď sa vonku aspoň na chvíľu vyčasí, nemusí práve svietiť slnko – miestni považujú za pekné počasie akýkoľvek stav, keď neprší alebo nesneží – tak sa všetci ľudia vyhrnú von, do prírody. Poprechádzať sa len tak po pláži, zajazdiť si na koni, zabicyklovať, zabehať si v lese alebo vyvenčiť psíkov na pieskových dunách.
Mám Švédsko veľmi rada - aj na tento tradičný veľkonočný spôsob.
