Ale čo by ste chceli od ľadového medveďa! V lete sa kúpem v Severnom mori.
No tentokrát sme len tak nekúpali, teraz sme seriózne pretekali. V prvom kole Slovenského pohára v zimnom plávaní. V nedeľu 3. decembra 2017 v Námestove. Nebolo nás príliš veľa, ale dosť na to, aby sa podujatie mohlo rátať medzi úspešné. Päťdesiatka plavcov a plavkýň z celého Slovenska neváhala a vstúpila do vôd vodného diela, ktoré, povedzme si úprimne, malo ukrutne studenú vodu. Necelé 2 stupne Celzia. A teplota vzduchu tiež nezaostávala, motala sa pod nulou. Aby to nebolo málo, sem tam posnežilo a vietor riadne pofukoval.
Žiadna kategória a ani trať nebola preplnená. Ale tieto preteky v skutočnosti nie sú o výhre nad druhými plávajúcimi. Sú o víťazstve plavca nad sebou (teda aspoň ja, ako začiatočník, to tak pociťujem). Po prvých 50 metroch v ľadovej vode stuhnete tak, že sa dokážete pozerať len pred seba a počítať, koľko temp musíte spraviť k bójke a koľko otáčok vás ešte čaká. Ani si veľmi neuvedomujete pretekárov okolo seba, nie sú pre vás v tom okamihu tak podstatní. Lebo sa sám so sebou v hlave vadíte, že prečo ste sem liezli, že je to prííííšerne studené. Mráz vám lezie za nechty, periférne vidíte poskakujúce zababúšené postavičky na brehu, ktoré čosi pokrikujú. A vy hrabnete na dno svojich síl a možností, rázne dôvodíte tomu pohodlnému stvoreniu, ktoré býva v každom z nás, že to predsa nevzdáte. Keď ste sa už na to dali, tak dobojujete!
Emilek mi raz povedal: „Kam dovidíš, tam doplávaš!“ Neplatí to len v ľadovej vode. Platí to aj v živote, ale až v tej vode to dostane reálny rozmer. Kým vidíš cieľ, plávaš. Nepripúšťaš si inú možnosť, nerozmýšľaš o zlyhaní. Neváhaš, ideš dopredu. Lebo tam je tvoj cieľ. Počet temp, ktorými ho dosiahneš, je presne definovateľný. Stačí len plávať, plávať, plávať. Dávať ruky pred seba a na svoj cieľ dosiahneš.
Takže sme to všetci statočne doplávali do cieľov svojich možnosti a z neba sa na nás sypal bielučký sneh.
Bola som vymrznutá, bolelo ma celé telo. Prsty som mala síce všetky, ale musela som sa pozerať na ruky a nohy, aby som sa ubezpečila, že ich tam naozaj mám. Najprv som si ich totiž vôbec necítila, potom cítila až pribolestivo. Ale aj o tom je otužovanie. Prekonávať limity a posúvať sa dopredu.
Vo vode mi to ide najlepšie. Vôbec nie najľahšie. Ale naučí vás to nevzdávať sa.
