More je živá bytosť. Všetko, čo do neho hodíte, vráti sa vám k nohám. Len smutné je, že to nevráti tomu páchateľovi ale vám, ktorí sa kocháte jeho krásou. Obdivujete piesok, mušle, vlny a ľaľa... plastový vrchnák, kúsok igelitu alebo rybárska sieť – len útržok.
Neviem, ako vy. Ale ja som zbierač, odstraňovač. Aj keď venčím psa na Slovensku, zastávam názor - mám dve ruky - odnesiem v nich dva odpadky z lesa. Tento princíp dodržiavam aj pri venčení na bratislavskom sídlisku. Zbieram odpadky a hádžem ich tam, kam patria.
Ale pri mori ma to nasiera viac. More za to nemôže. Ono tu len je. Môžu za to ľudia. Nevidím do lodí a posádok, ale vidím tých, ktorí chodia po pláži. Aké musíte mať mentálne nastavenie, že sa dokážete prechádzať na pláži a obísť igelitový sáčik alebo plastovú bójku a nevadí vám.
Ja sa zohnem a zdvihnem ten odpadok.. vždy mám vo vrecku sáčik..... a zbieram, zbieram a čistím.
Boli sme s dcérou pred pár týždňami, na trochu zabudnutej odľahlej pláži v južnom Švédsku. Skaly a chaluhy. Pokoj.
Ale! Tých odpadkov. Našli sme dve plastové vedrá a naplnili sme ich odpadkami.
V Švédsku sa to volá plogging. Beháte po pláži, teda ja len chodím, a zbierate odpadky. Dva v jednom. Obzrite sa, tam, kde chodíte, nemusí to byť morská pláž, stačí aj to bratislavské sídlisko.Zdvihnite ten kúsok plastu alebo papierový pohárik. A odneste ho do odpadu.
Ďakujem.
