Životopis
Narodil sa v roku 1822 v Hornom Záturčí v rodine evanjelického farára. Zanechal po sebe najrozsiahlejšie dielo v našej romantickej literatúre. Začal písať poéziu i prózu súčasne, ale jeho prozaické dielo je také rozsiahle, že zatieňuje básnickú tvorbu. V Kalinčiakovej mladosti bolo niekoľko podnetných prameňov, ktoré podmieňovali a určovali jeho vzťah k literárnemu umeniu a dávali mu impulzy k vlastnej tvorbe. Ako väčšina súčastných slovenských vzdelancov patril k revolučnodemokratickej mládeži, k štúrovcom, ktorých ideovým vodcom bol Ľudovít Štúr. Študoval na evanjelickom lýceu v Bratislave a neskôr v Halle. V časoch Kalinčiakovh pobytu v Bratislave slovenská mládež sa oduševňovala národnými, mravnými a vzdelanostnými ideálmi, ktoré rozširoval Štúr. Zo zachovaných záznamov vidieť aktívnu účasť Kalinčiaka na podujatiach mládeže v Ústave, kde recitoval básne, čítal vlastné preklady z tvorby Mickiewiczovej a Czajkwského a neskôr aj z vlastných básnických a prozaických pokusov. Podnetne pôsobilo na jeho vzťah k literatúre aj domáce prostredi. Z jeho vlastného životopisu sa dozvedáme o podnetnom vplyve matky a otcana aktualizovanie jeho literárnych sklonov. Otec ho brával na návštevy k svojim známym do okolitých dedín, kde mohol poznať mnoho zaujímavých ľudí najmä z farárskych a zemianskych rodín. Mravné zásady v ňom rozvíjal otec na príkladoch z histórie. Ustavične mu predkladal ako vzory hrdinstva Alexandra Veľkého a Napoleona. Tieto postavy veľmi silne pôsobili na fantáziu mladého Kalinčiaka. Pod ich vplyvom si utváral svoj postoj k okolitému svetu a formovali sa jeho osobné vlastnosti. Oveľa účinnejšie pôsobila na syna matka. Z jej rozprávania sa dozvedel mnoho príbehov zemianskych rodín. Jej pamäť a rozprávačský talent boli pre neho neoceniteľným prameňov literárnych námetov. Okrem týchto prameňov je známe, že Kalinčiak bol neobyčajne vzdelaný človek. Hlbšie sa zaujímal o jazykovedu, históriu, estetiku, dejiny literatúry, filozofiu a teológiu. Bol profesorom a riaditeľom gymnázia v Modre. Od roku 1858 pôsobil ako riaditeľ evanjelického gymnázia v Tešíne. So zvláštnou záľubou študoval historickú literatúru, ktorú hojne využíval vo svojich prózach.
Dielo
Pri zatrieďovaní Kalinčiakových prozaických prác možno uplatniť niekoľko hľadísk, v súlade s ktorými sa nám ukáže ich umelecká mnohotvárnosť, ako aj všestranná umelecká osobnosť autora. Na prvom mieste sa žiada zdôrazniť jeho vzťah k slovenskej minulosti. Najlepšie ho pochopíme z úvodu k povesti Láska a pomsta, z ktorého cítiť romantický úprimne zaujatý vzťah k tomu, čo sa u nás odohralo. Usiloval sa prekonať názoryostatných romantikov, pre ktorých minulosť bola iba pozadím, na ktorom vyjadrovali idey a city svojich čias. Kalinčiak tak urobil iba v próze Mládenec slovenskýa čiastočne v Bozkovcoch. Kalinčiakoveprózy sú veľmi pestré. Stretávame sa tu s motívmi ľudových fantastických povestí Mních, Milkov hrob, kde vraždou zahynú obidvaja milenci. V Srbianke brat zavraždí brata pre krásnu Milicu, v Púti lásky sa rovnako končí tragicky ľúbosť pre obidvoch hrdinov, v Svätom Duchu v boji padnú obaja sokovia v láske k mladému dievčaťu. Konflikty v Kalinčiakových prózach majú romantický charakter s určitým nádychom klasicizmu. Ide vždy v podstate o individuálny rozpor hrdinu medzi láskou a povinnosťou, medzi prísahou a riešením osobných záujmov, medzi vlasťou a láskou. Napísal state: vlastný životopis, Žehry, Básne a dve reči od Jonáša Záborského, a aké ,,dojmy" any na pána profesora Šuhajdu urobili a Rozpomienky na Ondreja Sládkoviča.
