Prezidentka vyhlásila, že považuje za svoju ústavnú povinnosť zabezpečiť, aby referendum o skrátení volebného obdobia NR SR nesprevádzali žiadne pochybnosti a aby jeho výsledok nemohol byť napadnuteľný. V súvislosti s petíciou za vyhlásenie tohto referenda sa Zuzana Čaputová obrátila na Ústavný súd SR s dvoma otázkami: či predmet navrhovaného referenda je alebo nie je v súlade s ústavou, a ak áno, ako majú príslušné ústavné orgány postupovať po platnom referende. Ako ďalej uviedla vo svojom prejave z 12. mája očakáva, že tieto otázky pomôžu „raz a navždy“ odstrániť nejasnosti v súvislosti s referendom.
Pani prezidentka je naivná ak si myslí, že tieto dve otázky ústavnému súdu „raz a navždy“ odstránia nejasnosti v súvislosti s konaním referend na Slovensku. Odpovede ústavného súdu určite nevyriešia najväčší problém v súvislosti s konaním referend na Slovensku. Tým problémom je platnosť referend. Všetky referendá, ktoré sa na Slovensku doteraz konali – až na referendum o vstupe Slovenska do Európskej únie – boli neplatné. Neplatné preto, že sa na nich nezúčastnil nadpolovičný počet voličov. Ak aj ústavný súd rozhodne, že predmet navrhovaného referenda je v súlade s ústavou a určí ako majú postupovať príslušné ústavné orgány po platnom referende, ani tentoraz nedôjde k naplneniu vôle ľudu.
Tou hlavnou príčinou prečo referendum ani tentoraz nebude platné je quórum 50 % povinnej účasti voličov na referende, teda povinná účasť cca 2,2 milióna voličov. Ak by totižto aj drvivá väčšina voličov zúčastnených na referende hlasovala za skrátenie funkčného obdobia vlády, referendum platné nebude. Päťdesiat percent všetkých oprávnených voličov sa na referende nezúčastní.
Obavy z nízkej účasti voličov na referende sú oprávnené. Každé quórum totiž znevýhodňuje vyhlasovateľov referenda, pretože odporcom proti návrhu v referende - teda tým, ktorí sú v tomto prípade proti skráteniu funkčného obdobia vlády - dáva k dispozícii dve možnosti ako vyjadriť svoj nesúhlas s návrhom v referende. Prvou možnosťou je zúčastniť sa referenda a hlasovať proti. Druhou, omnoho efektívnejšou možnosťou ako vyjadriť nesúhlas s návrhom v referende, je ostať doma. A koaličné strany, ktoré sú proti skráteniu volebného obdobia určite vyzvú svojich voličov a sympatizantov, aby ostali doma. Ak predpokladáme účasť na referende podobnú ako na voľbách, teda cca 60 % oprávnených voličov, bude stačiť koaličným stranám, aby presvedčili niečo viac ako 10 % z voličov, ktorí sa zúčastňujú na voľbách, aby zostali doma. Pri súčasne platných legislatívnych podmienkach - povinná účasť aspoň 50 % oprávnených voličov - sa im tak podarí zneplatniť výsledky referenda aj keby za skrátenie volebného obdobia hlasovala absolútna väčšina voličov zúčastnených na referende.
Vysoké quórum povinnej účasti voličov v referende provokuje výzvy na bojkotovanie referenda a neguje úlohu mandátu v priamom rozhodovaní. Takýto legislatívny stav je nespravodlivý a nedemokratický. Preto občianske združenie Priama demokracia už roky navrhuje quórum úplne zrušiť. Teda zaviesť nulové quórum aj pri referende, podobne ako je to aj pri voľbách do parlamentu. Alebo aspoň znížiť podmienku povinnej účasti oprávnených voličov pre platnosť (celoštátneho, VÚC a miestneho) referenda.
Pre porovnanie uvádzame aká je výška povinnej účasti oprávnených voličov pre platnosť referenda v iných krajinách:
Lichtenštajnsko 0%
Švajčiarsko: 0%
Maďarsko 25%
Slovensko: 50%
Občianske združenie Priama demokracia preto vyzýva poslancov a politické strany, ktoré sú v parlamente, aby sfunkčnili referendum tým, že odstránia podmienku povinnej nadpolovičnej účasti väčšiny oprávnených voličov a zavedú nulové quórum pre platnosť referenda ešte pred konaním práve chystaného referenda.
Autor: Vladimír Ješko