Poslaním a cieľom Združenia je spoznávanie, propagácia, vzdelávanie a podpora používania nástrojov priamej demokracie. Združenie občanov je otvorené k spolupráci s proobčianskymi; organizáciami, odborníkmi, médiami a politikmi na uzákonení funkčného referenda - nástroja priamej demokracie=vlády ľudu. Plne funkčné referendum iniciované občanmi umožní občianke a občanovi v každodennom živote plynulo priamo slobodne rozhodovať o dôležitých verejných veciach vo svojej obci, kraji, krajine a zväzku štátov a zároveň kontrolovať svojho zvoleného zástupcu, nakoľko najvyššia štátna moc pochádza nie od zvoleného zástupcu, ale od suveréna občianky a občana, a vykonáva sa nielen jeho zástupcom, ale priamo suverénom občiankou a občanom Slovenska - čl. 2 ústavy SR. www.priama-demokracia.sk Blogy uvedené s menom autora sú jeho osobným názorom a nevyjadrujú oficiálne stanovisko združenia. Zoznam autorových rubrík: Nezaradené, Súkromné
Príklad: Spor o baterkáreň v Šuranoch nevytvorilo referendum. Už existoval. Funkčné referendum mu dáva hlasovaciu otázku, pravidlá a platný výsledok – namiesto protestov, blokád a nekonečného presviedčania politikov.
Politik nemusí byť lepším ani slušnejším človekom. Stačí, že vie, že občania môžu jeho rozhodnutie zastaviť. Právo veta mení jeho správanie: namiesto hotového rozhodnutia musí hľadať súhlas.
Štyri otázky, štyri rozhodnutia. Vieme však, čo pri každej z nich znamená ÁNO a čo NIE? Petržalské referendum sme preložili do bežnej reči a pozreli sa aj na to, čo sa občanov vôbec nepýta.
Čo keby občania mohli rozhodnúť medzi vlastným návrhom a protinávrhom zastupiteľstva naraz? Vo švajčiarskych mestách to funguje. Skúsme si to predstaviť v Petržalke.
Petržalčania majú rozhodnúť, ako ďaleko má byť nová výstavba od ich okien. Ale jednu otázku nedostali: Chcú na Centrálnej osi ďalšiu výstavbu vôbec?
Máme slobodné voľby. Ale ak občan medzi voľbami nedokáže zastaviť rozhodnutie politikov ani presadiť vlastné, vládne naozaj ľud? Na Deň demokracie sa pýtajme, či máme demokraciu – alebo iba názov, ktorému ani nerozumieme.
Občania vraj brzdia pokrok. Ale je každý nový projekt dobrý? Referendum umožňuje zastaviť rozhodnutie politikov, ľudová iniciatíva presadiť zmenu, ktorú odkladajú. Demokracia potrebuje brzdu aj plyn.
Referendum stojí milióny. Ak však väčšina hlasovaní skončí bez platného výsledku, problémom nie je cena demokracie. Problémom je systém, ktorý za veľa peňazí vyrába neplatné referendá.
Bohatý hráč si kúpi viac reklamy, bilbordov aj pozornosti. Nekúpi si však hlas občana. O výsledku rozhodujú ľudia – ak poznajú zdroje peňazí a dostanú argumenty oboch strán.
Odporcovia tvrdia, že referendum bez 50 % účasti nemá legitimitu. Kvórum však mení neúčasť na politickú zbraň a ľuďom, ktorí nehlasovali, pripisuje názor, ktorý nikdy nevyjadrili.
Odporcovia tvrdia, že ľudia nechcú žiadne referendá, lebo chcú mať pokoj a nechcú byť obťažovaní hlasovaním. V realite je to však pohodlná výhovorka politikov, ktorým vyhovuje, keď občania medzi voľbami pasívne mlčia.
Kritici a odporcovia tvrdia, že priama moc ľudí prinesie chaos a zničí autoritu poslancov. V realite je však zastupiteľský systém bez funkčného referenda len polovičným riešením, ktorému chýba kontrola a mení sa na oligarchiu.
Takmer každá politická strana sa hlási k demokracii. Ak však demokracia znamená vládu ľudu, prečo už viac ako 34 rokov žiadna neurobila zo sfunkčnenia referenda svoju skutočnú prioritu? Rozpor medzi slovami a skutkami je zrejmý.
Diskusia o veterných elektrárňach sa sústreďuje na detaily akceleračných zón. Najdôležitejšia otázka však zostáva bez odpovede: kto bude mať posledné slovo v rozhodovaní – štát alebo občania dotknutých obcí?
Keď odporcom (priamej) demokracie dôjdu argumenty o „nekompetentnosti“ občanov, začnú útočiť na formát hlasovania. Tvrdia, že svet je príliš komplexný na to, aby sa dal vyriešiť voľbou dvoch možností na referendovom lístku.
Zmarené referendum z roku 1997 ukázalo, že ani splnenie zákonných podmienok nemusí občanom zaručiť možnosť rozhodnúť. Môže existovať demokracia bez posledného slova občanov v obci, kraji a štáte?
Stala by sa priama demokracia nástrojom na utláčanie menšín? Analýza ukazuje, že „tyrania väčšiny“ je v parlamente oveľa reálnejšia než v referende, kde musia iniciátori hľadať široký spoločenský konsenzus.
Keď sa na Slovensku objaví veľká investícia, občania môžu protestovať a podpisovať petície. Len málokto sa však pýta: prečo o zásadných zásahoch do života obcí nerozhodujú občania v referende?
Dokáže jeden šikovný demagóg zmanipulovať celé referendum? Odporcovia priamej demokracie strašia populizmom, no fakty ukazujú, že oklamať milióny ľudí v konkrétnej otázke je oveľa ťažšie, než vyhrať voľby prázdnymi sľubmi.
Zrušili by sme si v referende dane a zruinovali štát? Skúsenosti zo Švajčiarska ukazujú opak: občania sú v otázke peňazí často zodpovednejší než politici a dokážu efektívne krotiť štátny dlh. Tu je riešenie pre Slovensko.
