
PRIAMA DEMOKRACIA umožňuje zvrchovanú moc občianke a občanovi slobodne rozhodovať v referende o dôležitých veciach nielen v (zväzku štátov - EÚ), krajine a kraji, ale predovšetkým v každodennom živote vo svojej obci.
Občania sú spoludedičmi, spoluvlastníkmi a spolusprávcami všetkých hmotných i duchovných statkov v prvom rade vo svojej obci, kraji, krajine a ako občania EÚ aj v EÚ. Tým zvolený zástupca získava bremeno spätnej väzby - kontroly zo strany občanov a automatický stráca zvrchovanú (bezbrehú) nekontrolovateľnú moc a beztrestnosť a stáva sa šedým referentom a vykonávateľom vôle občanov.
Tento systém spravovania obce, kraja a krajiny, najďalej zdokonalili Švajčiari a je na slovenských občanov v prvom rade, ale prečo nie aj proobčianských proreferendových politokov a strán, začať vec tiež zdokonaľovať. Priama demokracia je aj liek pre bezradný zväzok štátov-EÚ. Priama demokracia zrodila necentralizované Švajčiarsko (hovoríme o diktáte-zvrchovanej moci občana) tvoriace úniu 26 štátov, republík -mini EÚ, z vlastnými parlamentmi, ústavami, políciou, kde ľudovým vodcom nie premier, či predseda politickej strany je ľudovým vodcom, ale vodca toho, ktorého referenda, je živým príkladom pre centralistickú EÚ (hovoríme o diktáte-zvrchovanej moci bruselských úradníkov-zvolených zástupcov) ktorá nemá zavedenú priamu demokraciu a funkčné nástroje iniciatívu a referendum a v drvivej väčšine štátov ani na národných, krajských a obecných úrovniach.
Niečo pre skeptikov priamej demokracii. Myslíte si, že Vy, ja a ostatní občania by hlasovali na európsku, národnú referendovú otázku: Súhlasíte s tým, aby EÚ viedla vojnu voči ...., odpoveďou: áno? Koho som sa na to opýtal odpovedal, že občania by si určite nevolili vojnu. Ale sami vidíte zvolení zástupcovia v EÚ nemajú ani v súčasnej dobe problém si odsúhlasiť účasť vo vojnách (Irak, Lýbia, Sýria a tie čo môžu prísť – tiež dôsledok neexistencie referenda – spätnej väzby). Ako sme sa naučili bicyklovať: že sme o tom hovorili,ale nikdy nevyskúšali jazdiť na bicykli? Že občania nie sú pripravení a musia sa na to pripraviť? Veď mnohí z nás žili v komunizme a museli sme sa na neho pripravovať? Alebo na kapitalizmus od 1989 do dnes? Ale ak sa treba pripravovať na demokraciu-referendum potom nech sa povie akými krokmi postupovať. Vieme to my občania vymenovať a začať s tým niečo robiť?
autor: Paul Pirovits, člen o.z. Priama demokraica