Strom pod ktorým sa stáročia ozývalo „Páslo dievča pávy ...“, svišťali korbáče, bzučali včely a kvílili píšťaly.
Strom, ktorý každý rok strácal vlasy prútov, aby zrodil košíky, spevnil výpletom brehy či terasy políčok.
Okrem toho, hlavová vŕba je strom z iného sveta. Je to strom zo sveta fantázie. Strom na ktorom posedáva vodník a vo večernom súmraku nôti nevinným pannám: „Svíť měsíčku svíť, ať mi šije niť ...“.
Strom strapatých hláv trpaslíkov nakláňajúcich sa k sebe a šeptajúcich do noci. Strom s tajomnou dutinou, svetielkujúcim drevným prachom, ukrývaš dievčičku či zbojnícky poklad?
Doba sa mení. Tam, kde kedysi rástli hlavové vŕby, dnes rastú tuje, cyprušteky ... cítim sa ako v Ázii. Zároveň cítim, že tým dedina stráca viac než hlavové vŕby. A to úplne bezhlavo.
