O podobách stromu a o krajine

Václav Cílek, napísal úžasnú knihu – „Krajiny vnitřní a vnější“. Pri jej čítaní mi po tele behali zimomriavky z toho, že nielenže existuje človek, ktorý si tak isto ako ja myslí, že krajina ovplyvňuje ľudí a ľudia ovplyvňujú krajinu a všetko čo urobíme krajine sa nám jednoducho vráti, že každý kus zeme má svoju pamäť a svoj „genius loci“, ale dokonca z toho, že pán Cílek je rovnako ako ja geológ, ktorý sa vyjadruje ku krajine – jej architektúre, historickým obchodným cestám ... Vo všeobecnosti sa totiž traduje, že geológ sa má vyjadrovať ku geologickej skladbe územia, lesník k problematike lesov ...., akoby všetky tie veci spolu nesúviseli.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (3)

Detail v krajine (zdroj: Rudolf Pado)

Myslím si, že ničenie životného prostredia nie je otázkou technológií, politických riešení ..., ale je to otázka morálky a prežívania, na individuálnej úrovni.

Myslím si, že bežný pilčík, ktorý v rámci danej normy, musí denne spracovať „XY“ stromov, je už dávno odtrhnutý od ich prapodstaty. Priemyselné spracovanie dreva neumožňuje prežiť koniec každého stromu, symbolicky sa s ním rozlúčiť. Rutinná činnosť vedie k strate prežívania a strate schopností chápať pravý zmysel vecí. Vedie dokonca k pýche a pohŕdaniu.

Každý, kto zhotovil vlastnými rukami kolísku pre dieťa, každý, kto z kmeňov stromov zhotovoval vodné koleso, každý, kto zhoblil drevenicu, každý, kto staval drevený kríž ..., viedol tichý dialóg s rôznymi podobami stromu. A každý takýto dialóg vedie k posilňovaniu úcty a pokory, k ľuďom a prírode.