Moji starí rodičia tiež oslávili svoju svadbu, zasadením dvoch orechov, na dvore domu. Keď som bol malý chlapec, stromy už dosahovali úctyhodnej výšky a priestor pod ich korunami sa stal mojim ihriskom.
Potom sa stalo niečo, čo sa stalo veľa ľuďom v tejto krajine. Socialistickí plánovači kreslili svoje plány nielen cez domovy ľudí, ich domy, záhrady, lesy ..., ale aj priamo cez ich životy a osudy. Starých rodičov vyvlastnili za netrhové ceny, dom zbúrali, tak ako zbúrali desiatky iných domov, celé ulice, v rôznych mestách ... a na ich mieste vyrástlo anonymné sídlisko. Starkých premiestnili na iné anonymné sídlisko do bytu, ktorý už však nebol ich domovom. V clivote srdca ich postupne našla smrť.
Prešiel čas ...
Po vyše pätnástich rokoch sa ako dospelý muž, popularizátor vedy zvanej ekológia, vraciam do mesta, kde som prežil intenzívny kúsok detstva. Vynovená stranica, nový hypermarket, zámkovou dlažbou vyložené námestie.
Cestou k hotelu prechádzam sídliskom a .... srdce mi zviera úzkosť, do očí sa mi tlačia slzy ... Upostred panelákov, uprostred sídliska plného neznámych ľudí, medzi betónovými plochami s hrajúcimi sa deťmi, prežívajúcimi vlastné príbehy, stoja dva obrovské orechy. Nevidím však iba orechy, cez ne vidím svoj vesmír. V mojej hlave opäť rastú múry domov, ako kus koberca sa vyroluje, skrz všetky tie paneláky, pôvodná ulica, jej zvuky, vône, zákutia ..., z mora času sa vynárajú jej obyvatelia .... „Ujo, čo vám je?“, pýta sa má ktosi. Precitám. Utieram si slzy. „Ale nič“, odpovedám zjavne zmätenému chlapčekovi.
Stromy sú ako míľniky vedľa cesty našimi vesmírmi, ukazujú nám, kde sme práve v čase.
Pamět stromů
(z rovnomennej publikácie a seriálu českej televízie)
Být jako on, nemyslet na dějiny.
Být jako on, jen vrůstat do krajiny.
Prorůstat zem a do hlubin se nořit
Dát trávě stín a sve nebe si stvořit.
Tam v korunách se člověku dech zatají
Tam v korunách se člověk a strom setkají
Tam v korunách má člověk nebe na dosah
Tam v korunách, tam člověk ztrácí z času strach!
Člověk a strom, dvě bytosti, dva světy
Člověk a strom, dvě rozdílne paměti.
Mohutný kmen je pevnost proti času
Obejmi jej a strom ti dá svou spásu
Tam v korunách ...
