Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(5)
Smrek z dávnych dôb (zdroj: Rudolf Pado)
A na ich telách, mŕtvom, rozkladajúcom sa dreve, plnom vlahy a živín, plnom mikroorganizmov a bezstavovcov, rástli tisíce a tisíce nových semenáčikov. Horské smrečiny ožiarené slnkom. Horské smrečiny korunami prečesavajúce ranné hmly. Horské smrečiny v mori snehu. Horské smrečiny s vlkom, medveďom, rysom. Horské smrečiny ...
A potom sa, raz, kdesi v diaľke, ozval buchot sekier .... to prichádzali Valasi. A vek stromov vystriedal vek ľudí.
