Predmetné podanie, ktoré pozostávalo z 10 strán textu a 9 príloh, sme následne doplnili o podanie z 15.10.2013 (2 strany textu), z 8.11.2013 (15 strán textu, CD + 151 číslovaných príloh) a z 25.11.2013 (2 strany textu, 2 CD + 2 číslované prílohy). Práve prílohy dokumentovali zákonom zdôvodňovanú nečinnosť špecializovanej štátnej správy životného prostredia vo veci oznámení na nelegálne skládky odpadu, ktoré oznámili iné než tzv. povinné osoby v zmysle zákona o odpadoch.
Dňa 16. decembra 2013 nám bola doručená odpoveď Európskej komisie, ktorá by šokovala aj notorického optimistu.
Mám za to, že EK si nepreštudovala predložene dokumenty a nezaoberala sa nimi s plnou vážnosťou. V opačnom prípade by nepožadovala dokumenty, ktoré sú súčasťou príloh a odpovedajú na otázky EK. Nemyslím si taktiež, že za tak krátky čas mohla EK preštudovať všetky relevantné dokumenty, ktoré boli predložené v ich kópiách resp. na CD.
Mám za to, že EK podanie absolútne nepochopila resp. nechcela pochopiť. Podanie smerovalo k popieraniu práva na účinnú a včasnú ochranu životného prostredia (popieranie účastníctva v konaniach, asymetrické postavenie v porovnaní s tzv. povinnými osobami v zákone o odpadoch ... ) a poukázanie na benevolentnosť orgánov štátu pri výkone ustanovení zákona NR SR č. 223/2001 Z. z. o odpadoch v znení neskorších predpisov, s čím sa EK vôbec nevysporiadala.
EK ďalej nepochopiteľne zúžila naše podanie na „nevyužívanie aplikácie TrashOut“, a to napriek tomu, že podanie poukazuje na diskriminačne postavenie iných ako povinných osôb v zákone o odpadoch aj pri iných typoch podaní (oznámení), napr. klasickou poštou.
EK konštatuje, že v predchádzajúcom období kontaktovala orgány SR v rámci projektu EU Pilot pod č. 1466/10/ENVI a aj to, že príslušné právne predpisy SR v tejto oblasti boli uvedené v liste zo 4. januára 2012. Podnet OZ TATRY nerieši neexistenciu právnych predpisov v oblasti problematiky nelegálnych skládok odpadu v SR, ale opätovne zdôrazňujem, poukazuje na diskriminačné postavenie iných ako tzv. povinných osôb a nedostatočné konanie orgánov štátu vo veci nelegálnych skládok odpadu v praktickom výkone.
Akoby postoj EK okomentovali napr. obyvatelia Zlatých Klasov, ktorí vidia zlyhávanie riadenia odpadového hospodárstva v SR a problematiku nelegálnych skládok odpadu v úplne inom svetle než EK, a nepotrebujú žiadne ďalšie dôkazy o tom, že v ich obci dochádza k dlhodobému a úmyselnému ignorovaniu príslušných právnych predpisov na úseku odpadového hospodárstva, ako aj k ohrozovaniu ich vlastného životného prostredia a zdravia.
V SR aj priemerný žiak základnej školy vie, že každá skládka komunálneho či ostatného odpadu, ktorá nie je zariadením pre zneškodňovanie odpadu, predstavuje priame či potenciálne riziko poškodenia životného prostredia a ohrozenia zdravia obyvateľov. Je preto viac než úsmevné, že EK nedisponuje vedomosťami, ktorými disponujú žiaci slovenských základných škôl.
