Rybičky, ktoré nekŕmite, zdochnú. Nepolievaný kvietok zvädne. A rovnako je to so slovenskou oligarchiou. Iba eurofondový smäd a hlad ju môžu vykoreniť. Iba nedostupnosť zúčtovateľnej potravy môže podstatne znížiť počet parazitujúcich jedincov v slovenskom žraločom akváriu. Populácia – počet jedincov daného druhu žijúceho na príslušnom území – je totiž vždy determinovaná dostupnosťou potravy. Platí to aj pre svine.
Tu už nestačí znepokojenie, apely na nápravu stavu, dôslednosť vyšetrovania ... , tu je potrebné – v čase európskeho kvasenia a rozhodovania „kam, prečo a vlastne s kým,“ – do jadra či kde to (?) – zahodiť do Senny politickú korektnosť, pomenovať rétorickú schizofréniu slovenského premiéra a hodnotový svet krajiny, na ktorej čele sa dlhodobo pretŕča.
Eurofondy sú tu ako lepidlo. Spájajú nespojiteľné a všetci naokolo sú od nich umazaní. Stali sa cieľom, nie prostriedkom. Mrhá sa nimi po priehrštiach a odtoky z nich putujú v igelitkach a alobaloch po celej krajine k rodinám Našich alebo rovno k mafiánom. Áno, ľuďom dali pár kilometrov diaľnic a zrekonštruovaných železníc, pár stoviek zateplených fasád škôl, čistejšie rieky a niekoľko stromov na zrekonštruovaných námestiach, ale zoznám rodín, ktorým pomohli zabezpečiť sa na generácie dopredu – neuveriteľné pomohli – by zabral len niekoľko listov papiera.
Za Mečiara, tu v menej závažných prípadoch, putoval jeden demarš za druhým. To sme boli out. Pred dverami. A zdalo sa, že tam aj zostaneme. To in nám však uškodilo.
Nech bruselskí páni a dámy otvoria prižmúrené oči. Slovensko nie je právny štát a existujú indície, že je skôr štátom mafiánskym. Máme tu súdy bez súdnosti, stalinistický organizovanú prokuratúru, bezzubú políciu, slepú spravodajskú službu ... a bezpečnostné previerky, ktoré – zdá sa – nikdy nič nepreverili.
Slovensko nie je štát. Je to vyše dvadsaťročný projekt kradnutia, ktorý má štátne symboly a Ústavu, ktorou si môžete podložiť kývajúci sa stôl. Zneuctenú ako nemecké ženy pri oslobodzovaní.
Ak by som bol Brusel a chcel Slovensku naozaj pomôcť, okamžite by som mu pozastavil eurofondy. Možno natrvalo. Sú štáty (a ľudia), ktoré musia – žiaľ – prejsť vlastnou katarziou, uvedomiť si, že nič nie je zadarmo. A nestačí iba blafovať a nedostatok činov nahrádzať hlušinou slov či sľubov. Stačilo!
P.S:
Dňa 28.02.2018 som na e- mailové adresy info@europa.sk a comm-rep-sk@ec.europa.eu zaslal osobný list Európskej komisii.
