Bezplatné obedy v neexistujúcich jedálňach v systéme chýbajúceho personálu. Bez poznania miery plytvania jedlom na školách ako výsledku mládežou neakceptovaných dávno prekonaných receptúr a výživových noriem direktívne určovaných rezortom školstva. Bezplatné obedy meniace sa v likvidačnej koncovke na draho zaplatený kuchynský biologický rozložiteľný odpad.
Rekreačné poukazy (§ 27a zákona o podpore cestovného ruchu) ako granáty vypálené do finančne podvyživeného verejného sektora i ekonomickej stability podnikateľského prostredia, viacúrovňovo diskriminačné.
2,5%-ný osobitný odvod pre obchodné reťazce, opäť za hranou ústavnosti, štátne výpalné pre ďalšie predvolebné rozhadzovanie.
Športové poukazy na ceste, lebo iba SNS vie vytvoriť suvzťažnosť medzi financiami a športovaním mladých ľudí. Pozerajúc sa z okna na poloprázdne eurofondové športovisko si dovolím národniarsku analýzu príčin tohto stavu spochybniť.
K tomu kreativita rozdávania dotácii rezortom školstva nadväzujúca na najlepšie tradície nástenkových tendrov a emisných káuz – so značne zúženým okruhom páchateľov, preplnené vlaky zadarmo, oprašovanie myšlienky povinnej vojenskej služby, obmedzovanie politickej súťaže určovaním počtu členov strán ...
Zdá sa, že mentálny svet SNS a jej voličov vykazuje nielen znaky výraznej absencie na hodinách etickej či občianskej výchovy, ale vedie k úvahe či základy ekonomiky a účtovníctva by nemali byť povinným predmetom na základných a stredných školách.
Dankoiáda – olympiáda v rozhadzovaní verejných a súkromných zdrojov – totiž ukazuje, že vo svete SNS dva a dva nie sú štyri, ale koľko povie šéf. A rozum či charakter sa vydotovať nedá.