... že o spravodlivosť ide.
Rada pre vysielanie a retransmisiu udelila žilinskému rádiu Frontinus pokutu vo výške 15 000 eur. Rada konštatovala, že vysielateľ porušil zákon tým, že odvysielal vyhranené a výlučne jednostranné Mazurekove názory na riešenie rómskej problematiky, väzenského systému či prerozdeľovania verejných financií. Ďalej boli problémom aj jeho kritické vyjadrenia ku konaniu vlády a ďalších politikov či mimovládnych organizácií bez poskytnutia akejkoľvek názorovej oponentúry.
Odhliadnuc od toho, že autor tohto príspevku si naozaj myslí, že médiá nemajú niesť zodpovednosť za názory konkrétnych respondentov a že názory ľudí majú byť voľné šírené a filtrované len sitom konkrétnej a následnej trestno-právnej osobnej zodpovednosti, rozhodnutie Rady je izolovaným výkrikom do tmy či šmátraním slepeckou palicou v bezhraničnom priestore.
Inštitúcia, ktorá nie je schopná aktívne vyhľadávať (monitorovať) každodenné prešľapy voči zákonu o vysielaní a retransmisii, bezmocne čakajúc na podnety od občanov, prežíva pravdepodobne v paralelnom spoločenskom Vesmíre.
Desiatky mestských televízií napojených na práve aktuálne radničné mocenské štruktúry, denno-denne kadia na pluralitu názorov, vyváženosť spravodajstva a obdobné spoločensko-právne kecy. Nástroje miestnej politickej propagandy fungujú v zmysle hesla „koho chlieb ješ, toho pieseň spievaj.“
TA3, RTVS ... sa len tak hmýria monológmi premiéra Fica či kapitána Danka, u prvého z nich s tendenciou nadobudnutia dvojjedinej úlohy: respondenta i moderátora zároveň.
A prepytujem, kde ostala vyváženosť názorov pri ikonickej relácii RTVS Večera s Havranom? Relácia platená všetkými koncesionármi pripomína skôr pomaturitný večierok Michala Havrana v ktorých sa všetci prítomní uisťujú v tom aký boli super ročník, nie diskusnú reláciu.
V daných prípadoch Rada pre vysielanie a retransmisiu nevidí, nepočuje a predovšetkým nekoná.
A tak teatrálne upálime - na mediálnej hranici - dosahom bezvýznamné rádio.
Cui bono?
