Tento posvätný vzťah sa tiahne naprieč celým slovenským politickým spektrom. Mečiarove babky-demokratky, neofašisti J. Slotu, obyčajní občania obyčajného človeka I. Matoviča, vyznávači trvalého rastu HDP a večných úspor M. Dzurindu ... sú len tým istým podobenstvom straty kritického myslenia, nadhľadu a chápania politiky ako služby a nie ako systému v ktorom sú spojenci a priatelia dočasní, ale záujmy sú večné.
V takto amorfnom prostredí politických strán je veľmi jednoduché a účinné používať na obhajobu vlastných argumentov slovné klišé a frázy, upravené štatistiky, opisy z kontextu vytrhnutých udalostí a dejov ... používať všetky nástroje politického marketingu a propagandy.
Dav tlieska, skanduje, smeje sa, píska ... a niekde v tom hluku sa stráca fakt, že aj počas týchto novorímskych hier, ide o ľudí a ide o krajinu. Až povolebné ticho nás opätovne uvrhne do krutej reality všedných dní, poodhalí pravdu, očistí štatistiky od nánosu slov a zdôvodnení ... Guľáš je zjedený a je čas umývať hrnce.
Tento posvätný vzťah registrujeme aj v podobe prepojenia ekonomických elít a ich manželiek, partneriek, mileniek ... , ktoré sú často v pozícií slovenských celebrít – moderátorky, mediálne poradkyne, úspešné spisovateľky, členky správnych rád rôznych občianskych združení a nadácií, otŕčajúce sa v Smotánkach, Reflexoch ... .
Hnutie Gorila akosi pozabudlo na fakt, že ekonomická základňa týchto rodinných klanov bola a je založená na udalostiach odohrávajúcich sa v období divokej privatizácie kedy sa „tvorila“ slovenská a česká kapitálotvorná vrstva pod heslom „Cudzie nechceme, svoje nedáme!“ Ako to napokon dopadlo, vieme všetci.
Z prostredia tzv. celebrít, akéhosi zhluku rosničiek, starostlivo preosievaných intelektuálov, modeliek, politikov, známych tvári z televíznej obrazovky, ekonomických elít ..., dnes vanie ohlušujúce ticho. Ľudí prestáva zaujímať „Ordinácia v ružovej záhrade“, „Panelák“ ..., zrazu nechcú prežívať príbehy iných, chcú žiť a vytvárať vlastné. Systém založený na rímskom „chlieb a hry“ sa rúca a ohrozuje priamo tých, ktorí na ňom parazitovali.
Posvätné vzťahy registrujeme aj v miestnych guberniách – našich mestách a dedinách. Rodinné klany ovládajúce verejnú moc. Otec starosta, manželka pracovníčka obvodného úradu, syn sudca, svokra riaditeľka Sociálnej poisťovne, synovec riaditeľ polície ... Päťdesiat rodín ovláda stredne veľké mesto. Zákazky, dotácie, rôzne finančné transfery, eurofondy ... tečú tými správnymi, časom značne prehĺbenými, korytami. Ľudia zabetónovaní vo svojich funkciách resp. migrujúci medzi rôznymi miestnymi funkciami sú schvaľovaní politickými úderkami a ekonomickými miestodržiteľmi. Veční starostovia, trvalí prednostovia úradov životného prostredia, protestujúci doktor bez problémov stíhajúci prácu poslanca, člena rôznych komisií, subkomisií ... Vraj svet rovnakých šancí!
Krajina pred oponou a za ňou. Vpredu divadielko pre voličov, občanov, dôchodcov, športovcov, miestny spolok žien ... Mení sa iba slovník a sľuby. Národ, dôchodcovia, športovci, ženy z miestneho spolku ... tlieskajú, smejú sa a skandujú. "Sú úžasní! Vedia tak dlho, súvislé, logický a dokonca bez papiera argumentovať. A sľubovať ..."
Za oponou padajú unavené masky. Prívetivá mimika sa mení na tvár zerodovanú trvalou túžbou po moci a neustálym strachom z odhalenia. Zaznievajú povely. Balia sa kulisy a darčekové predmety. Padnú pohŕdavé slová na rozchádzajúci sa dav. Limuzíny sa pohnú v ústrety novým kšeftom. Dokedy?
