Matej Bel bol slovenský polyhistor, encyklopedista, pegagóg, evanjelický kazateľ, priekopník slovenského osvietenstva, jeden z najvýznamnejších európskych vedcov 18. storočia. Vo vedeckej práci presadzoval moderné metódy – kolektívnu prácu, postup podľa stanoveného plánu, štúdium prameňov a archívov a kritický postoj k faktom.
Dvestosedemdesiat rokov po jeho smrti zverejňujú na pôde univerzity – nositeľky jeho mena – hodnotiacu správu účelovej komisie k rigoróznej práci Andreja Danka. „Práca mala nedostatky, porušila akademické pravidlá a obaja autori prebrali časti prác bez toho, aby ich správnym spôsobom citovali alebo aspoň parafrázovali,“ zaznieva verdikt, ktorý sa excelentným spôsobom vyhýba použitiu termínov plagiát a podvodník. Kráľ síce pobehuje nahý, ale politickí korektní akademici vidia len sporo oblečeného zúfalca.
Andrej Danko, predseda NR SR, tento rétorický manipulátor, ďakuje: „Správu predmetnej komisie beriem v celom rozsahu na vedomie. Prehlasujem, že som jej výnimočné zriadenie napriek verejnému tlaku rešpektoval a nikdy som do jej práce nezasahoval. Oceňujem, že komisia konštatuje, že moje rigorózne konanie prebehlo plne v súlade s platnými predpismi. Žiaden zákon nebol porušený. V celom texte však nie je ani raz zmienené slovo plagiát, ktoré si moji oponenti tak veľmi želali. Ďakujem komisii a senátu UMB, že nepodľahli tlakom politikov a médií a nevydali voči mne účelový rozsudok.“ A ulica mlčí!
Žiadne protesty stoviek vysokoškolských pedagógov, vedcov či širšej pedagogickej obce, žiadna vzbura tisícov študentov, žiadne volanie po očiste vysokých škôl, po konci mobbingu, bossingu, i rodinkárstva, po hĺbkovej deratizácii slepých akademických senátov, iba veľavravné ticho.
Ticho pri APVV, ticho pri rozdeľovaní ad hoc stimulov národne cítiacou ministerkou, akreditačné ticho v krajine podporovaného rovnostárstva a v tragickej hre na akože univerzity, ticho v prípade politických ambícií niektorých rektorov, lebo jedným sa mlčať oplatí - parazitovanie na politicky ošetrených grantoch schránkových firiem - a ďalším je bližší vlastný zadok než akási pravda a česť.
Matej Bel sa obracia v hrobe, lebo nielen kauza rigoróznej práce Andreja Danka ukazuje, že vzdelávanie majúce aj morálny rozmer nachádza slovenský študent až kdesi v oblasti Brna či Olomouca. Tu sa rozkladá krajina mlčiacej väčšiny, podvodníkov a farizejov, kde názvy univerzít sú v rozpore s ich vlastným hodnotovým svetom.
P.S:
A verejnosť opäť netuší, že niektoré univerzity uvažujú nad tým, že s Dankovými rekreačnými poukazmi sa vysporiadajú tak, že účelovo označia fakulty za samostatné právnické osoby, aby tým podliezli kvórum 50 zamestnancov formálnym rozatomizovaním vysokej školy.
