Slovensko nie je iba mediálne známy košický primátor Raši a kauza parkovanie, Slovensko je priam posiate smeráckymi Chrobákmi Truhlíkmi, ktorí všade boli, všetko videli a najlepšie všetko vedia, často recyklovanými komunistickými funkcionármi či postavičkami zo zväzkov Štátnej bezpečnosti.
Vlastnú duchovnú chudobu, nedostatočný odborný prehľad a nulitnú morálku kompenzujú neskrytým zneužívaním výkonnej moci a bezbrehým ovládnutím komunálneho mediálneho priestoru.
Kto nejde s nami – ide proti nám!
Raš(n)oviny, Blcháč(n)oviny ... prinášajúce jedinú akceptovateľnú a nespochybniteľnú pravdu.
V obklopení stáda prisluhovačov, farizejov, karieristov, synáčikov a dcérušiek sponzorov a straníckych spolubojovníkov, občasných mileniek, starostlivo preosievaných pracovníkov úradovni sitom lojálnosti, príbuzenskej a politickej spriaznenosti, vytvárajú paralelný svet krajších zajtrajškov a budovateľských úspechov, ktorý im stačí na oblbnutie priateľov predvolebných guľášovo – párkovych orgií, vlakov zadarmo či lacných kvetov na MDŽ. Nuž nie každému dali sudičky do kolísky triezve a kontextové uvažovanie.
Žijem v „Meste pre všetkých“ – Liptovskom Mikuláši, vymierajúcej gubernii na severe Slovenska, ktoré je stelesnením všetkých neduhov a pracovných metód strany Smer v miestnom merítku.
Mesačník MIKULÁŠ, ktorý sa v podtitule nehanbí uvádzať „mesačník pre všetkých obyvateľov mesta“ je obrazovo-textovou paródiou na skutočnú realitu v meste. Obsahovo sa skôr podobá na hlasnú trúbu jedinej správnej strany prekypujúc chválenkárstvom, od života odtrhnutých sľubov, útokmi na opozíciu či aktívnych občanov – oponentov.
V ostatnom čísle (august 2016) si občania mesta môžu prečítať príspevok „Stromy nenapadol spriadač, Pado šíril dezinformáciu“, ktorého autor sa akosi zabudol podpísať. Skryť sa za „red“ je také mikulášske a neuveriteľné hrdinské! Autor, ktorému uniká význam slova „nepokoje“ a zjavne mu robí problém skloňovanie, však nezabudol poučiť čitateľov mestskej hlasnej trúby o novinárskej etike a označiť periodikum OZ Za čistý a zdravý Liptov za „bulvárny plátok.“
V predmetnom čísle už tradične nechýbajú útoky na bývalé vedenie mesta – „Ďalšia kauza z minulosti, doplácajú na ňu peňaženky mikulášanov“ či „Liptovský Mikuláš uviazol v sieti súdov: Hrozí mestu nútená správa?“, ktorými sa len zastiera to, že skoro dva roky od komunálnych volieb sú výsledky radnice takmer neviditeľné (je to ako Ficová diaľnica Bratislava - Košice do roku 2010).
V mesačníku samozrejme budete márne hľadať aspoň reziduá mestských káuz a problémov: zdevastovanie Hája – Nicovô so škodou minimálne vo výške 130 tisíc eur, kde významnú úlohu zohral zanedbaný štátny dozor a dlhodobá nečinnosť mestských úradníkov, poškodenie 14 ks drevín nevhodným orezom pod dohľadom tých istých mestských odborníkov, polemiku o kvalite pripravovaných mestských dokumentoch (VZN) či nezvládnutej údržbe verejnej zelene, atď.
Paradoxne si však môžete prečítať rozhovor s Gabrielom Lengyelom, úspešným mladým mužom, ktorý práve problematike životného prostredia a dopravy šéfuje, ale z kontextu jeho vyjadrení je zrejmé, že žije mimo reality alebo je vhodne uSMERnený.
Perličkami ostatného čísla mesačníka MIKULÁŠ je článok „Z hája bude oáza relaxu a oddychu“ (a ja márne hľadám na katastrálnej mape mesta iný Háj, než ten zdevastovaný) či dalalajmovské múdro z pera primátora Jána Blcháča „Energia, ktorú na to vynaložíme, sa nám určite podľa zákonov prírodných i božích viacnásobne vráti“.
Ámen.
Vždy keď sa komunisti – bývalí či súčasní – začnú odvolávať na Boha, tak sa svet buď úplne zbláznil alebo sme na Slovensku.
Krátky fotoreport alebo čo sa v meste (ne)odohráva
Podľa vyjadrení mestských odborníkov je priadzovec čremchový prísny monofág tzn. vyskytuje sa iba na čremche. Na obrázku (autor poslanec MsZ Liptovský Mikuláš Michal Paška) vidíme rafinovanú čremchu, ktorá sa z dôvodu vlastnej bezpečnosti snažila tváriť ako Salix sp. Nepomohlo. Alebo že by nešlo o priadzovca čremchového?
Popri boji s vnútorným nepriateľom v meste už akosi neostáva čas na „službu ľuďom.“ Vyschnutá tzv. náhradná výsadba (§ 48 zákon o ochrane prírody a krajiny), ktorá bola avizovaná už v blogu z dňa 01.07.2015. Za rok dokážu niektorí ľudia počať a porodiť dieťa, v našom meste tento čas nepostačuje na počatie „činu.“
Kvalita tzv. II. kosby, ktorá trvala tri týždne a zmenila sa na organizovaný chaos. Nepokosené parcely pri DSS Liptovský Mikuláš – Podbreziny.
Výsledok starostlivosti mestskej organizácie VPS – Liptovský Mikuláš o „Zelenú oázu pri vode“: vyschnutý exemplár Fagus sylvatica tricolor v nemalej hodnote. Ide pritom iba o časť zanedbaných výsadieb na sídlisku Podbreziny.
V rámci vyrúbových konaní (§ 47 zákona o ochrane prírody a krajiny) sa v meste nielenže prepisuje náhradná výsadba nízkej spoločenskej hodnoty (z hľadiska druhu, kvality – výška stromu a hrúbka kmienka, ekonomickej hodnoty) , ale sadia sa aj silne alergénne druhy. Vzniká tak paradox, že kým na Brezovej ul. na sídl. Podbreziny boli vyrúbané skoro všetky brezy aj z dôvodu ich alergizujúceho pôsobenia, na iných miestach sa sadia v rámci náhradných výsadieb. Na obrázku hynúca výsadba brezy previsnutej v m. č. Okoličné, a to počas obdobia povinnej trojročnej starostlivosti vyplývajúcej so zákona.
