Predstavte si svet v ktorom napr. každý vyšší územný celok dostane 100 miliónov eur na podporu lokálnych projektov. A tie prerozdelí.
Svet rukami dobrovoľníkov a obecných zamestnancov vybudovaných detských ihrísk, oddychových zón, alejí a stromoradí, svet vytvárania vzťahu k dielu i verejnému záujmu, s rozvíjajúcim sa životom komunít uspokojujúcich vlastné lokálne potreby. Predstavte si svet v ktorom na získanie finančnej podpory v rozsahu do pár desiatok tisíc eur bude postačovať jeden wordovský súbor a jedna rozpočtová excelovská tabuľka.
A teraz sa zobuďte.
Na zemi leží 20 miliárd eur – staré programové obdobie EÚ, nové programové obdobie, plán obnovy a odolnosti – ktoré sa však nedajú zodvihnúť.
Nikto príčetný - a už tobôž nie niekto kto to už „ochutnal“ - nebude na sadenie stromov či detské ihrisko lúskať 100-strankovú príručku konečného prijímateľa, hodiny vypisovať hlušinu dokumentov s rozpočtovou excelovskou tabuľkou, ktorou by sa prikryli dvaja bezdomovci, organizovať prieskumy trhu na niečo čo sa dá najlacnejšie kúpiť u tety cez ulicu, podpisovať nespočetné dodatky k zmluve o poskytnutí nenávratného príspevku, počúvať naozaj hlúpych ľudí z kontrolných orgánov, ktorí o aplikačnej praxi vedia prd, lebo tu už dávno nejde o štát, lokálny rozvoj a ľudí.
Aj Remišovej verbálne dymovnice iba zastierajú fakt, že kým lokálnym aktivistom a samosprávam chýbajú (len) desiatky tisíc eur na splnenie miestnych snov, stovky miliónov nečerpaných zdrojov EÚ a tzv. korekcií splachujeme do nenávratná.
V tomto štáte už nejde o prácu rukami, o vytvorenie niečoho hodnotného pretrvávajúceho veky, lebo tu v karpatskej kotline sa zrodil systém v ktorom nemusíš nič vedieť, nemusíš disponovať výrobnými či prevádzkovými kapacitami, stačí byť konzorciom právnikov a účtovníkov napadajúcich každý neúspešný projektový proces a generujúcich faktúry s 30%-ným „povinným odvodom“ za niečo čo urobil niekto iný v reťazci subdodávateľov.
Ak by EÚ nebola cestovanie a možnosť zamestnania sa, tak by pre pospolití ľud už dávno nedávala zmysel. Áno, veľké infraštruktúrne projekty sú fajn, aj keď ich realizácia pomooooooooooc, ale nie všetci chceme, aby všetko za nás rozhodli politici a urobili vysúťažené firmy.
Ľudia zo SR neodchádzajú len z dôvodu neadekvátneho mzdového ohodnotenia, ale aj preto, že sa tu cítia akosi zbytočne.
