Hneď na úvod je potrebné priznať, že OZ TATRY nepodporilo petíciu Nie predraženým smetiam, ktorá bola vyjadrením odporu vtedajšej opozície proti pripravovanej transformácií VPS Liptovský Mikuláš kolektívom okolo primátora J. Blcháča, nakoľko táto petícia neriešila, podľa nášho názoru, podstatu problému. Problém pripravovanej transformácie sme videli úplne v inej polohe, nie v drahých smetiach, preto sme ju taktiež nepodporovali.
Organizovanie systému odpadového hospodárstva je v každom meste či zberovej oblasti jedinečné, a to z hľadiska celej logistiky a nákladovosti na jej zabezpečenie. Myslíme si, že v systéme zberu odpadov v meste Liptovský Mikuláš existujú obrovské vnútorné rezervy. Jednou z nich je neuplatňovanie zásady „znečisťovateľ platí“ v politike mesta. Myslíme si, že ľudia majú platiť za svoje odpady, svoj životný štýl a nie za odpady a životný štýl svojich susedov.
Od obyvateľov rodinných domov a v zberných strediskách sa len v roku 2010 vyzbieralo 1 241 t zeleného odpadu, čo predstavuje priemer 38,5 kg na obyvateľa mesta. Ak by sme však toto množstvo zeleného odpadu vydelili počtom jeho skutočných producentov, tak predmetné číslo by bolo podstatne vyššie. Nikto z obyvateľov mesta sa zrejme nezamýšľa nad týmto ekonomickým parazitizmom. Faktom je však to, že ekonomické náklady vznikajúce pri manipulácií s tzv. zeleným odpadom nevytvárajú občania rovnakým dielom. Občania bytových domov však platia za niečo – za službu – ktorú nevyužívajú. Ako by sa vám páčilo platiť v obchode za tovar, ktorý ste si nekúpili? V odpadovom hospodárstve sa tvárime, že platiť za nevyužívanú službu je úplne v poriadku.
Okrem toho, ako ideme zbierať resp. zhodnocovať všetky biologicky rozložiteľné odpady od roku 2013? Kým v meste Liptovský Mikuláš sa už min. 5 rokov hovorí o vybudovaní kompostárne, Liptovský Hrádok a Ružomberok vybudovali resp. budujú reálne kapacity a nakúpili tisíce kontajnerov na tento špecifický druh odpadu.
Ak by mesto Liptovský Mikuláš odklonilo len 50 % nákladov na odvoz zeleného odpadu, 79 416 eur v roku 2010, do oblasti investícii, napr. znížením frekvencie vývozu a ekonomickou motiváciou obyvateľov rodinných domov k domácemu kompostovaniu, vedelo by v jedinom roku zaobstarať cca 2 000 ks „rodinných“ nádob na biologicky rozložiteľný odpad (BRO). Pri súčasnej existencií 3 760 nádob na zmesový komunálny odpad o objeme 110-litrov pri rodinných domoch, by to znamenalo, že za 2 roky by boli všetky rodinné domy vybavené aj zodpovedajúcim počtom nádob na zber BRO.
Kombinácia podpory triedenia odpadov a biologicky rozložiteľných odpadov, domáceho kompostovania, uplatnenie ekonomických motivačných nástrojov a primeranej represie by významne znížili produkciu zmesového odpadu a umožnili by prehodnotiť frekvenciu jeho vývozu a dopravné náklady s ním spojené.
Ďalším mýtom, pokračovaním neuplatňovania zásady „znečisťovateľ platí“, je vraj zavedený vrecový množstvový systém zberu odpadov v m.č. Okoličné, Liptovská Ondrašová, Iľanovo, Ploštín a Palúdzka. Skutočný množstvový zber odpadov je však taký systém v ktorom sa dôsledne kontrolujú toky odpadov v jednotlivých domácnostiach resp. skupinách domácností, miera triedenia odpadov, ochota odpady kompostovať na svojom pozemku ... a od týchto atribútov sa odvíja logistické nastavenie systému a cenová politika poskytovanej služby.
V súčasnom systéme je však úplne jedno či odpad triedite alebo netriedite, nakoľko nikto nekontroluje toky odpadov v jednotlivých domoch a nevyvodzuje osobnú zodpovednosť za ignorovanie platného VZN mesta o odpadoch a drobných stavebných odpadoch. Mimochodom, takýto adresný systém sa dá vybudovať aj na sídliskách pri jednotlivých bytových domoch a garantujem vám, že pri zamknutých a stotožniteľných kontajnerových stojiskách budú mať obyvatelia tej-ktorej bytovky obrovský záujem znižovať množstvo zmesových odpadov a odpad dôsledne triediť, nakoľko sa tu bude týkať práve ich peňaženiek.
Pre zaujímavosť, v m.č. s rodinnými domami sa v roku 2010 v rámci 26 vývozov vriec s vyseparovaným odpadom vyzbieralo 21,49 t vytriedených plastov, kovov, skla, papiera a viacvrstvových kombinovaných materiálov, žije tu pritom 6 997 obyvateľov.
Aký je potom reálny výsledok takéhoto zberu? V rámci jedného vývozu sa odviezlo z oblasti kde žije cca 22 % obyvateľov mesta priemerne len 826,5 kg vytriedených odpadov, t. j. 118 gramov na obyvateľa. Ak jeden kus 1,5 litrovej PET-fľaše váži cca 35 gramov, každý obyvateľ Okoličného, Liptovskej Ondrašovej, Iľanova, Ploštína a Palúdzky dokázal počas 14 dní vytriediť len tri kusy PET-fliaš o tomto objeme.
Nízky počet kontajnerov na separovaný zber v týchto mestských častiach, 56 kusov, nevytvára predpoklad pre úvahu o dôslednom triedení odpadov obyvateľmi m.č. s rodinnými domami v rámci kontajnerového zberu. Okrem toho, nikde, kde sa to s množstvovým zberom odpadov myslí naozaj vážne, sa nekombinuje pouličný kontajnerový zber s vrecovým systémom.
Výsledok: Efektivita triedenia odpadov v m.č. s rodinnými domami je v porovnaní s obyvateľmi bytovej zástavby vyše 10-násobne nižšia. Kde sa odpad stráca? Na nelegálnych skládkach odpadov, v domácich peciach, pri spaľovaní na verejných priestranstvách a v zmesovom komunálnom odpade vyvážanom na skládku TKO Veterná Poruba.
OZ TATRY už v roku 2008 navrhovalo v komentári k návrhu Optimalizácie systému separovaného zberu v meste Liptovský Mikuláš dve varianty pre m.č. s rodinnými domami: masívne doplnenie kontajnerov na triedenie odpadov alebo prechod na kontrolovaný vrecový množstvový zber odpadov v zmysle zásady „znečisťovateľ platí“. Obyvatelia rodinných domov údajne kontajnery pred domami nechcú a vrecový systém zberu, pri tomto nastavení, je zjavne neefektívny.
Podľa platného zákona o odpadoch a VZN mesta Liptovský Mikuláš o odpadoch a drobných stavebných odpadoch by pracovníci VPS Liptovský Mikuláš nemali vyprázdniť nádobu obsahujúcu nevytriedené zložky odpadov a v právnom štáte by to mala okamžite riešiť mestská polícia. V koľkých prípadoch bol tento prístup uplatnený, najmä ak vo väčšine nádob sa nachádzajú nevytriedené zložky? Dovolím si tvrdiť, že v meste je na úseku odpadového hospodárstva spáchaných každý týždeň niekoľko stoviek priestupkov, ktoré nikto nerieši.
V mestách, s vyváženou osvetovou a represívnou činnosťou, ako je napr. Palárikovo, dosiahli mieru triedenia odpadov 65 % a množstvo zmesového komunálneho odpadu na obyvateľa pokleslo z 285 kg na 75 kg.
Osobitnou kapitolou je problém odlišovania komunálnych odpadov a odpadov vznikajúcich pri podnikateľskej činností pri rôznych fyzických a právnických osobách, ktoré mnohokrát parazitujú na systéme verejného zberu odpadov, bez toho, aby mali splnené povinností, ktoré od nich vyžaduje platný zákon o odpadoch a k nemu prináležiace predpisy. Sú uplatňované rôzne formy odpadovej turistiky, kontajnerový parazitizmus, spaľovanie odpadov a ukladanie odpadov na nelegálne skládky. Takéto správanie je možné uplatniť opätovne len v systéme nedostatočnej a formálnej kontrolnej činnosti.
Ďalšou samostatnou kapitolou z hľadiska nákladov VPS Liptovský Mikuláš sú zmluvy – ich výhodnosť či nevýhodnosť - na vývoz vyseparovaných zložiek z liptovských obcí. Tento rozmer odpadového hospodárstva sa však bezprostredne nedotýka poplatkov za odpady v meste, preto ju nebudem rozoberať.
Na veľmi dlhú diskusiu je aj schopnosť mesta implementovať investičné projekty, ktoré umožňujú vybudovať vysoko sofistikovaný systém riadenia odpadového hospodárstva. Už od roku 2009 sa medializuje projekt Zvýšenie kvality separovaného zberu odpadov v okrese Liptovský Mikuláš, ktorý má schválenú výšku oprávnených nákladov viac ako 2,5 mil. eur. V rámci projektu mala byť vybudovaná nová separačná hala na sídl. Podbreziny, zaobstaraná moderná technológia na dotrieďovanie odpadov, obstaraných päť kusov špeciálnych automobilov pre zber odpadov, zberné a veľkoobjemové kontajnery. Do dnešného dňa, nielen občania mesta Liptovský Mikuláš, nemajú možnosť vidieť žiadne hmatateľné výsledky projektu. Aktivity predmetného projektu mali byť pritom ukončené v roku 2011.
Paradoxne, medzitým poslanci mestského zastupiteľstva v Liptovskom Mikuláši, súhlasili s predložením žiadosti VPS Liptovský Mikuláš v rámci výzvy OPŽP na ďalší projekt s názvom Zvýšenie kvality separovaného zberu odpadov v Liptovskom Mikuláši, s celkovou výškou oprávnených nákladov vyše 1,1 mil. eur.
Zhrnieme si: V systéme odpadového hospodárstva mesta Liptovský Mikuláš neexistuje poplatková diferenciácia z hľadiska rozsahu využívania predmetnej služby, druhu vytváraných odpadov, osobnej miery triedenia odpadov, uplatňovanie vyváženého systému „medu a biča“ – osvety a represie, optimálne logistické nastavenie obyvateľmi a firmami využívanej služby, motivačné nástroje – finančné a nefinančné, a pravdepodobne ani dlhodobá vízia mesta pre oblasť tvorby a ochrany životného prostredia vrátane odpadového hospodárstva.
Slušní občania a firmy platia a majú platiť náklady na odpadové hospodárstvo v rovnakej miere ako gauneri a ignoranti. A presne toto je dôvod, pre ktorý je návrh na zvýšenie poplatkov za odpady nič neriešiaci, ak nerátam stav mestskej pokladnice, a pritom urážajúci a mentálne podceňujúci slušných ľudí.
Súvis s článkami:
- Čo sa v správe (ne)dočítate - http://pado.blog.sme.sk/c/278876/Co-sa-v-sprave-nedocitate.html
- Mýty a neznáme v kauze skládky TKO Veterná Poruba - http://pado.blog.sme.sk/c/280012/Myty-a-nezname-v-kauze-skladky-TKO-Veterna-Poruba.html
- Svet fiktívnych kontrol - http://pado.blog.sme.sk/c/278888/Svet-fiktivnych-kontrol.html
- A projekt za projektom sa valí - http://pado.blog.sme.sk/c/278880/A-projekt-za-projektom-sa-vali.html
- Supermarket Pod vekom - http://pado.blog.sme.sk/c/269435/Supermarket-Pod-vekom.html
- O čo ide Veternej Porube - http://pado.blog.sme.sk/c/253955/O-co-ide-Veternej-Porube.html
