Zľahčovanie definícií a platných noriem zo strany hovorcu mesta Liptovský Mikuláš je pre nás pochopiteľné, nakoľko Ing. Peter Lehotský nedisponuje príslušným vzdelaním, ktoré by ho oprávňovalo hodnotiť relevantnosť rozhodnutí kontrolných orgánov SR, čiže iba tlmočí politické stanovisko vedenia mesta.
Len pre zaujímavosť, podľa príslušnej vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR sa rez živých konárov listnatých drevín s priemerom viac ako 5 cm vykonáva vo vegetačnom období od 1. apríla do 30. septembra, najmä v jeho prvej polovici, s výnimkou obdobia tvorby nových listov. V inom ako vegetačnom období možno taký rez vykonávať len v prípadoch rezov produkčných ovocných drevín alebo v prípadoch bezprostredného ohrozenia zdravia alebo života človeka, alebo značnej škody na majetku. Príslušná STN, ktorá je spoplatneným dokumentom, veľmi podrobne vymedzuje ošetrovanie, udržiavanie a ochranu drevín.
Tieto právne predpisy vznikli práve preto, aby chránili verejnú zeleň pred svojvôľou zástupcov miest a obcí. Za ostatné roky zmizli zo slovenských verejných priestranstiev tisíce hodnotných stromov a krovín, a to pod rúškom rôznych eurofondových revitalizácií, rozširovania betónových plôch parkovísk, nákupných stredísk, a pod. Tieto výruby sú nahradzované nepôvodnými drevinami – napr. tujami – veľmi nízkej spoločenskej hodnoty a obmedzenej funkčnosti, a to v časoch postupujúcej klimatickej zmeny s dokázaným pôsobením miest ako tzv. horúcich bodov v krajine.
O kvalite a spoločenskej hodnote vysádzanej zelene, kontrolnej činnosti zo strany mesta, sa môže na vlastné oči presvedčiť každý obyvateľ Liptovského Mikuláša napr. v priestore vyrúbanej topoľovej aleje na ul. 1. mája, na severnom a južnom okraji Stop Shopu resp. môže si položiť otázku, kde je náhradná výsadba za v minulosti vyrúbane topole pri štadióne Tatrana Liptovský Mikuláš na sídl Podbreziny. OZ TATRY nepokladá za spoločenský primeranú náhradnú výsadbu 30 centimetrové resp. obschnuté sadenice, často mimoeurópskeho pôvodu, najmä ak zákon prikazuje, že výsadba má reflektovať pôvodnosť druhov.
OZ TATRY len v rokoch 2010 a 2011 iniciovalo a získalo finančné prostriedky na vytvorenie troch verejných priestranstiev – Zelenej oázy pri vode, Parku pátra Linčovského a Prírodnej záhrady pri ZŠ Janka Kráľa. Náš prínos k budovaniu hodnotných verejných priestranstiev v meste Liptovský Mikuláš je každému nepolitický uvažujúcemu občanovi jasný.
OZ TATRY ďalej notársky poverilo občianku Ing. Evu Turkovú, aby zastupovala organizáciu pri konaniach o výruboch drevín. Táto však na konania prestala chodiť práve z dôvodu neakceptovateľného tlaku na výruby drevín zo strany žiadateľov a nulovej váhy tlmočených pripomienok.
V článku Ing. I. Klepáčová tvrdí, že OZ TATRY zasadilo dreviny na mestských pozemkoch bez súhlasu vedenia mesta. Nakoľko predstavitelia mesta často nevedia odlíšiť súkromné iniciatívy osôb sympatizujúcich s OZ TATRY od konanie samotného OZ TATRY, týmto ju verejne vyzývam, aby špecifikovala, kedy a kde OZ TATRY sadilo dreviny bez súhlasu mesta Liptovský Mikuláš.
Súvis s článkom: http://pado.blog.sme.sk/c/278895/Ako-sa-spravuje-zelen-v-Liptovskom-Mikulasi.html
