MY Liptovské noviny, 21.5.2012
Existujú vedecké metódy pre hodnotenie kvality života v mestských aglomeráciách napr. metodické hárky Spoločných európskych indikátorov, ktoré umožňujú objektívne zhodnotiť aj kvalitu a dostupnosť zelene v meste.
Pre mestá má zásadný význam predovšetkým kvalitne štruktúrovaná – z hľadiska veku, druhového zloženia a priestorového rozmiestnenia – drevinová zeleň, teda stromy a kroviny. Túto funkčnosť nadobúda, v prípade stromov, až niekoľko desiatok rokov po výsadbe a preto sa aj na organizmus mesta musíme vždy pozerať z pohľadu dlhodobého plánovania výsadby, údržby a výrubov drevín. Pre mnohých architektov je však zeleň iba doplnok fasád budov v pozadí, ktorý skladajú spôsobom akým zostavuje dieťa stavebnicu lega.
Je zarážajúce a opäť dobre utajené pred verejnosťou, že mesto Liptovský Mikuláš dalo spracovať dokument starostlivosti o dreviny, nakoľko niekoľko rokov bol pripravovaný a financovaný z rozpočtu mesta tzv. Generel zelene v meste. Dodnes mi nie je jasné ako sa s týmto dokumentom následne pracovalo.
A napokon, ak je so zeleňou v meste Liptovský Mikuláš všetko v poriadku, prečo sa mesto ani raz neuchádzalo o cenu Hlavné mesto biodiverzity, ktorá bola v SR v uplynulých rokoch pravidelne vyhlasovaná? Veď porovnávať sa s inými je vždy objektívnejšie než vytvoriť si vlastné kritéria spokojnosti.
Niektoré informačné zdroje k ochrane biodiverzity:
- Biodiverzita vo vybraných slovenských mestách a príklady z praxe pri ochrane a podpore biodiverzity v urbanizovanom prostredí (Vyhodnotenie prvého ročníka súťaže „Hlavné mesto Biodiverzity 2010“)
- Podpora biodiverzity v urbanizovanom prostredí (Vyhodnotenie prvého ročníka súťaže „Hlavné mesto Biodiverzity 2011“)
- Hlavné mestá biodiverzity, Európske samosprávy idú príkladom v ochrane biodiverzity na miestnej úrovni
- Dohovor o biologickej diverzite
- Štvrtá národná správa o implementácii Dohovoru o biologickej diverzite v SR
- Hlavným mestom biodiverzity pre rok 2010 sú Želiezovce
