Podľa § 47 ods. 1 a násl. zákona o ochrane prírody a krajiny „Zakazuje sa poškodzovať a ničiť dreviny. Vlastník, správca alebo nájomca pozemku, na ktorom sa nachádza drevina, je povinný sa o ňu starať, najmä ju ošetrovať a udržiavať. Pri poškodení alebo výskyte nákazy dreviny chorobami môže orgán ochrany prírody uložiť vlastníkovi, správcovi alebo nájomcovi pozemku vykonať nevyhnutné opatrenia na jej ozdravenie alebo rozhodnúť o jej vyrúbaní. Na výrub dreviny sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody, ak tento zákon neustanovuje inak. Súhlas na výrub dreviny sa môže v odôvodnených prípadoch vydať len po posúdení ekologických a estetických funkcií dreviny a vplyvov na zdravie človeka. Orgán ochrany prírody uloží žiadateľovi v súhlase na výrub dreviny povinnosť, aby uskutočnil primeranú náhradnú výsadbu drevín na vopred určenom mieste, a to na náklady žiadateľa; uprednostňuje pritom geograficky pôvodné a tradičné druhy. Ak žiadateľ nie je vlastníkom pozemku, na ktorom sa náhradná drevina vysadila, môže mu orgán ochrany prírody uložiť i starostlivosť o ňu, najviac však na dobu troch rokov. Ak nemožno uložiť náhradnú výsadbu, orgán ochrany prírody uloží finančnú náhradu do výšky spoločenskej hodnoty dreviny.“
V roku 2014 – za primátora Alexandra Slafkovského – podpísala vtedajšia zamestnankyňa MsÚ Liptovský Mikuláš Iveta Klepáčová rozhodnutie o výrube 38 ks stromov s obvodom kmeňa od 84 do 304 cm a 5,9 ha krovitých porastov v lokalite Háj – Nicovô nad Liptovským Mikulášom. Od začiatku existovalo podozrenie, že ide len o biznis s pozemkami – po odlesnení ich premenou na stavebné parcely, s etapou odkomunikovanou naivnej verejnosti ako čistenia pozemkov od náletov z dôvodu budúceho pasenia oviec. Už v tejto etape prebiehal biznis s drevnou štiepkou.
Na základe podnetu Občianskeho združenia TATRY (OZ TATRY), ktoré zistilo zásadné nezrovnalosti medzi povoleným a realizovaným rozsahom výrubu , konštatovala Slovenská inšpekcia životného prostredia, IOP Žilina vyrúbanie porastov drevín v spoločenskej hodnote min. 130 000 eur (1, 2, 3, 4, 5). Vec následne prebrala polícia – a podľa informácie z OR PZ Liptovský Mikuláš – prípad po rokoch vyšetrovania a znaleckého dokazovania smeruje na súd.
Za tento výrub bola určená náhradná výsadba 50 ks smrekovca opadavého o min. výške 50 cm a s povinnou starostlivosťou po dobu 3 rokov, a to nie na parcelách v meste, ale v pôvodnej lokalite. Zanedbaná starostlivosť, žiadna priebežná kontrola zo strany orgánu ochrany prírody - mesta Liptovský Mikuláš, nevhodnosť lokality určenej k realizácii náhradnej výsadby – tlak sukcesných druhov drevín a rúbaniskových bylín, spôsobili, že k dnešnému dňu ostalo z náhradnej výsadby 6 ks. Náhradné výsadby na papieri nezodpovedajú realite v teréne.
Rozhodnutie mesta Liptovský Mikuláš č. ŽPD-2014/00663-04/Chv z dňa 24.03.2014 v časti tzv. náhradnej výsadby
Z určenej náhradnej výsadby v lokalite Háj – Nicovô ostalo 6 ks drevín (apríl 2020)
Stav náhradnej výsadby v lokalite Háj – Nicovô (apríl 2020)
Pod masívom Hája – Nicovô, v samotnom meste Liptovský Mikuláš, napriek komunálnym voľbám a personálnym zmenám v kresle primátora, to nie je o nič lepšie. Téma verejnej zelene je stále okrajovou.
Kým klimatické zmeny sa stávajú ľuďmi registrovanou realitou a mestské prostredie je nevyhnutné okamžite a zásadne adaptovať na teplejšiu a suchšiu budúcnosť ročne registrujeme v meste Liptovský Mikuláš desiatky žiadostí, ktoré v súhrne požadujú výrub stoviek vzrastlých stromov a tisícov metrov štvorcových krovitých porastov, a to aj z čisto subjektívnych a nezákonných dôvodov. Tlak na odstraňovanie zelene je obrovský.
Žiadatelia o výrub odmietajú akceptovať zákonné podmienky výrubov, majú tendenciu šetriť na náhradnej výsadne a smerovať ju k nevhodným cudzokrajným druhom typu tuja alebo k druhom bez budúcnosti napr. smrek. Osobitosťou je trojročná povinná starostlivosť o vysadené dreviny a kontrola ich stavu zo strany orgánu ochrany prírody - mesta Liptovský Mikuláš. Papier znesie všetko a rozdiel medzi vysadenými drevinami a preživšími je zásadný.
Náhradná výsadba? (Liptovský Mikuláš, Nábrežie Janka Kráľa)
Obrovské rezervy vidíme v manažmente zelene zo strany mestskej organizácie Verejnoprospešné služby Liptovský Mikuláš, kde laxný prístup zo strany niektorých zamestnancov k vykonávanej práci spôsobuje poškodzovanie vysadených drevín napr. pri kosení trávnikov. Vytvorené rany významne skracujú potenciálnu životnosť drevín, vedú k hnilobám, prenikaniu húb a parazitov.
Poškodenie kmeňov líp vysadených OZ TATRY a OZ LIPA – Liptovskí aktivisti (Liptovský Mikuláš, m. č. Okoličné)
Stanovisko riaditeľa Verejnoprospešných služieb Liptovský Mikuláš Dušana Greša z dňa 20.3.2020
Krásny mladý strom bez ďalšej perspektívy z dôvodu zásadného poškodenia kmeňa (Liptovský Mikuláš, Nábrežie Janka Kráľa)
Detail na kmeňové poškodenie (Liptovský Mikuláš, Nábrežie Janka Kráľa)
Dekapitácia drevín s následnou stresovou výmladkovosťou a vysýchaním kostrových konárov i časti kmeňa (Liptovský Mikuláš, Nábrežie Janka Kráľa)
K devastácii verejnej zelene sa ochotne pridávajú aj niektorí občania svojvoľnými úpravami korún drevín - bez znalosti STN 83 70 10 Ošetrovanie, udržiavanie a ochrana stromovej vegetácie i oprávnenia arboristu. Nevhodnými zásahmi do zelene dochádza k narušeniu prirodzeného výzoru dreviny (habitus), dekapitácii vedúcej k jej pomalému odumieraniu , vyvetvovaniu stromov s posunom ťažiská a strate stability, parkovaniu na trávnikoch spojeným so zhutňovaním pôdy a zhoršovaniu jej vodozádržnej schopnosti atď. Mestská polícia nemôže byť všade, ale ...
Vyvetvovanie drevín vedie k citlivosti stromu na vývrat či korunový zlom (Liptovský Mikuláš, ul. 1. mája)
Narušenie prirodzeného výzoru dreviny radikálnym orezom (Liptovský Mikuláš, m. č. Okoličné)
Dekapitované brezy (Liptovský Mikuláš, m. č. Okoličné)
Arogantné parkovanie na trávnatej ploche (Liptovský Mikuláš, sídl. Podbreziny, ul. Kemi)
Vandalizmus: Takto sa niekto pohral s cca 10-ročnou zdravou drevinou pri MŠ Agátik (Liptovský Mikuláš, sídl. Podbreziny)
Mám za to, že v meste taktiež chýba zmysel pre detail, ktorý odlišuje moderné mestá od priemerných. Vyskytujú sa tu rôzne neestetické zákutia, prázdne črepníky, nedosadené záhony, ľuďmi udupané plochy, ktoré by si zaslúžili ruky estétov. Zdá sa, že tento stav principiálne vadí len niektorým občanom a aktivistom.
Dlhoročné prázdno so „zasadenými“ ohorkami (Liptovský Mikuláš, sídl. Podbreziny)
Aj tu by sa hodil trvalý porast nízkych kvitnúcich krovín nenáročných na údržbu (Liptovský Mikuláš, sídl. Podbreziny)
Ľuďmi rozdupané porasty tavoľníkov (Liptovský Mikuláš, sídl. Podbreziny)
Napriek kritickým postrehom konštatujem, že situácia v meste Liptovský Mikuláš z hľadiska verejnej zelene už nie je iba tmavým nepreniknuteľným tunelom. Vyrúbové konania sa stali konštruktívnejšími, náhradná výsadba sa predpisuje prevažne z domácich druhov a v kvalitnejších výškových a hrúbkových parametroch, rozvíja sa vzájomná projektová spolupráca mesta a občianskych združení na skrášľovaní verejných priestranstiev. Chýba len trochu viac srdca, nasadenia, perfekcionizmu a samozrejme finančných zdrojov.
Kalkulačka spoločenskej hodnoty drevín
Metodická príručka Zelené obce
