a Brusel vymäkol.
Mierou kradnutia sa stala igelitka – domáca či eurofondová, v nemocniciach sa stratila hranica medzi liečebnou časťou a márnicou, školstvo vychováva zhrbených a odovzdaných daňových poplatníkov a nie hrdých a pýtajúcich sa občanov, developeri humpľujú – v súlade so zákonom – posledné neporušené doliny a lesné celky, prietočné profily riek, poľnohospodársku pôdu ..., mokrý sen premiéra o diaľnici Bratislava – Košice sa posúva za horizont roku 2020, máme armádu, ktorej strategickou výhodou je to, že svoju bojaschopnosť nemusí dokazovať v žiadnom boji, život sa zúžil na permanentné ukazovanie krásy, mladosti a vitálnosti, najlepšie v hypotekárnom či úverovom balení, a odstrkovaní chorých, starých, zdravotne postihnutých z obrazoviek i pozornosti, synonymom úspechu automobilového tigra a znižovania nezamestnanosti sa stalo 500 hrubých eur na výplatnej páske väčšiny za 160 až 200 odpracovaných hodín, na rozlúčku mávame svojím mamám a deťom uberajúcim sa na Západ (mamy sa vracajú, detí nie), občas nás zmlátia na policajnej stanici a občas vyšukajú pod kuratelou sociálnej pomoci...
a Brusel vymäkol.
Vystrašený sám zo seba – z neschopností vysporiadať sa s migračnou vlnou, vlastnou bezpečnosťou, ekonomickým rastom podporeným niečím iným než bezbrehým tlačením ničím nekrytých bankoviek ... , sa nemieša do vnútorných záležitostí krajín.
Životné prostredie, ľudské a občianske práva, prístup k spravodlivosti ...sa zmenili na mechanické preberanie európskej legislatívy, bez reálnej kontroly a hodnotového ukotvenia. Medzinárodne zmluvy a dohovory sa stali zdrapmi papierov, ktorých jedinými vykladačmi sú stranícke centrály, štátny aparát a treťotriedni právnici.
Vraj nevieme pochopiť hodnoty EU a nemáme vzťah k Bruselu?
Vo svete formálnosti je pochopenie nemožné a vzťah nereálny.
Ak by vládol Mečiar a vystrájal to čo firma Fico III. end kol., tak na Slovensko prúdia stohy demaršov. Dnes sa však nič nedeje a pravdepodobne ani neudeje.
Slovensku sa splnili všetky jeho sny a žiadne ďalšie nemá.
A Európa, stará uťahaná žena – kedysi hrdá dcéra sidonského kráľa Agénora - sediaca na Gibraltárskej skale, s vystrašeným pohľadom upreným na juh, zmierená s vlastnou slabosťou a nezvratným osudom, už nemá dostatok síl karhať a vychovávať mladších synov.
Panta rhei.
