Sugestívna internetová stránka „TATRY aké chceme“, za ktorou stojí Tatry Mountain Resorts, a.s. (TMR), nenápadne a marketingovo cielene ponúka návštevníkom webu možnosť spolurozhodovania o Tatranskom národnom parku. Za povznášajúcimi textami o krásach tatranskej prírody a rozvoji cestovného ruchu sa skrývajú tvrdé developerské zásahy do prostredia tohto výnimočného prostredia.
V ospalosti leta, mimo záujmu dovolenkujúcich ľudí, na vízie TMR, a.s., nadväzuje 1. Tatranská, a. s., na ktorej čele stojí JUDr. Roman Weck. Prepojenia firmy na ďalších dôležitých hráčov a firmy podnikajúce nielen v oblasti Tatranského národného parku, ale aj v prostredí Demänovskej Doliny – Jasnej či stredisku Ski Rača, dokumentuje sociálna sieť firiem.
Vizualizácia projektových zámerov v oblasti Štrbského Plesa
Pod rúškom zníženia dopravnej záťaže a sústredenia dopravy do centrálneho parkoviska, prepojenia na autobusovú a vlakovú dopravu, sa aj v rámci národných prírodných rezervácií Mlynická a Furkotská dolina pripravujú rozsiahle stavebné aktivity spojené aj s výrubom drevín (pamätáte sa ešte na pokalamitný slogan: „Tam kde bol les, bude opäť les!“).
Podľa projektu chce 1. Tatranská budovať nové zjazdovky na východnej strane ústia Mlynickej doliny, na vyvýšenine Trigan v masíve Patrie, kde v minulosti nikdy neboli.
Mali by tu vzniknúť dve zjazdovky - Helios a Mlynica, pri nich dve nové lanovky.
Spoločnosť plánuje aj vybudovanie dvoch vodných nádrží na výrobu technického snehu na úpätí Patrie.
Zároveň plánuje aj novú zjazdovku na Solisku, západne od existujúcej trate Furkotka. Zjazdovka na svahu Furkotskej doliny by sa mala volať Krivánska.
Okrem toho má vzniknúť prepojenie nových, aj už existujúcich lyžiarskych zariadení lanovkou s hlavnými parkovacími plochami a dopravnou infraštruktúrou na Štrbskom Plese.
Tieto plány by si vyžiadali rozsiahle zásahy do krajiny s najvyšším stupňom ochrany, vrátane výrubov, zásahu do vodného toku Mlynica a rozsiahlych zemných úprav.
Projekt „Optimalizácia horských dopravných zariadení a dopravy na Štrbskom Plese,“ ktorý je momentálne v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA), by nemal nechať ľahostajným žiadneho milovníka tatranského ticha. Šokujúcou je totiž skutočnosť, že zmena územného plánu prešla hladko cez poslancov obce Štrba a do platnosti by mala vstúpiť do konca roka.
Nielen tento projekt v oblasti Štrbského Plesa, ale aj aktuálne niekoľko zámerov na vyše tisíc lôžok situovaných do priestoru Demänovskej doliny, čo sú mimochodom dve slovenské dediny, demaskujú mýtus o striktnej ochrane životného prostredia na Slovensku a o tom, že s ochranármi sa nedá dohodnúť.
Ukazuje sa, že developeri si predstavujú kompromis ako neustále – salámové – stupňovanie požiadaviek na rozvoj skrývajúc sa raz za rekonštrukcie či dobudovanie infraštruktúry, inokedy za riešenie dopravných problémov, ignorujúc únosnosť územia, dopady postupujúcej klimatickej zmeny na danú lokalitu i samotnú mierku v zrovnaní Alpy verzus Tatry.
Tak aké Tatry chceme?
Reálne problémy Tatier: amortizácia dopravnej infraštruktúry, lokalita Popradské pleso
Reálne problémy Tatier: ... "staničky" zabezpečené proti medveďom?, lokalita Starý Smokovec
Reálne problémy Tatier: ... tak si počkáme ...
Reálne problémy Tatier: pošedzíme? ... ročne dostávajú Tatry státisíce eur na rozvoj a podporu cestovného ruchu ... lokalita Tatranská Polianka ...
Toto je zrejme základný cieľ rozvoja v Tatrách
