Kasárne a letisko Mokraď – situované medzi liptovskými obcami Jamník a Liptovský Peter – má za sebou bohatú vojenskú históriu, siahajúcu až do obdobia II. svetovej vojny. Strategickú a výcvikovú úlohu zohrali aj v povojnovom období pred rokom 1989. Verejnosti je areál mediálne známy ako priestor skladovania biologického odpadu z celoštátneho testovania na Covid-19.
Prvé zmienky o tom, že Ministerstvo obrany (MO) SR chce predať nevyužívaný a chátrajúci kasárenský areál i letisko Mokraď – približne za 2,5 mil. eur – sa objavili v roku 2013. V danom čase spoločnosť, ktorá v ponukovom konaní uspela, od zámeru odkúpenia areálu odstúpila údajne z dôvodu nedostupnosti úveru.
Táto schéma záujmu o nehnuteľnosť a odstupovania od zmluvy sa údajne zopakovala niekoľkokrát a dôvodom môže byť, v prípade jediného záujemcu, špekulácia smerom k znižovaniu ceny v nasledujúcom ponukovom konaní.
Občianske združenie TATRY (OZ TATRY) zistilo – na základe žiadosti o informácie zaslanej aktuálnemu vedeniu MO SR - nasledovné:
Zhrnuté a podčiarknuté: Súkromná osoba - nitriansky podnikateľ, ktorý sa sporil o pozemky pod Jaguárom - ovládla v danom priestore strategické služby, a to potenciálnu dodávku pitnej vody a čistenie odpadových vôd.
OZ TATRY sa o tento stav začalo zaujímať a preverovať ho z dôvodu akútnych problémov – hroziace rozsiahle zásahy do nenarušeného okolitého biotopu - spojených s trasovaním kanalizačnej prípojky z investičného priestoru „Jamnícka vyhliadka“, a to z dôvodu nemožnosti využiť na napojenie sa VO ČOV Jamník „zablokovanú“ podnikateľom. Máme za to, že vzhľadom ku konfigurácii terénu by bolo napojenie na existujúcu ČOV - po vzájomnej dohode s Ministerstvom obrany SR - optimálnym riešením.
OT- optimálna trasa vedenia kanalizácie, kanalizácia – navrhovaná trasa
Optimálna trasa z Jamníckej vyhliadky k bývalej čističke po rovinatom úseku
ČOV bola v majetkovom portfóliu Armády SR (MO SR)
Areál bývalej ČOV pre vojenský útvar Mokraď
Investorom navrhovanú trasu kanalizačnej prípojky pokladáme za nevhodnú vzhľadom k významnému zásahu - výkopové práce a výruby drevín - do porastu vysokého lesa i brehových a sprievodných porastov samotnej inundácie Jamníčka v zastúpení drevín ako smrek obyčajný (Picea abies), borovica lesná (Pinus sylvestris) javor horský (Acer pseudoplatanus), jelša lepkavá (Alnus glutinosa), jaseň štíhly (Fraxinus excelsior), čremcha obyčajná (Prunus padus), početné druhy vŕb (Salix) a v okrajovej zóne „zdivočelé“ ovocné porasty (jabloň, slivka), so štruktúrami popadaného a tlejúceho dreva s funkciou vodozádržnou, trofickou a habitátovou, s početnými zamokrenými lokalitami náchylnými na eróziu, ktoré predstavujú refúgium a migračný koridor pre druhy ako diviak lesný (Sus scrofa), líška hrdzavá (Vulpes vulpes), medveď hnedý (Ursus arctos), srnec lesný (Capreolus capreolus) atď., čo dokumentujeme dennými i nočnými zábermi z monitoringu lokality.
Inundácia Jamníčka predstavuje dobré zachovaný fragment vývoja spoločenstiev inundácii potokov a riek v horských a podhorských oblastiach, vizuálne nenarušený a kontrastujúci s obklopujúcou krajinou. Cenné sú ekotónové prechody do poľnohospodárskeho prostredia tvoreného čiastočne trvalými trávnymi porastami i ornou pôdou či starým ovocným sadom bez uskutočneného pomologického prieskumu.
Zavodnená a podmočená strž sprevádzajúca časť plánovanej výkopovej línie predstavuje významný odvodňovací koridor zaústený do inundácie potoka Jamníček odvádzajúci z hornej časti atakovaného územia prípadné prívalové zrážky.
Máme za to, že zásah do porastu v plánovanej výkopovej línii povedie k zvýšeniu jeho citlivosti na rozvrat abiotickými a biotickými činiteľmi.
Pohľad na biotop atakovaný plánovanou výkopovou líniou - jesenný aspekt:
Druhy zaznamenané denným i nočným monitoringom lokality v línii výkopu:
OZ TATRY preto navrhuje výkopovú líniu pre kanalizačnú prípojku viesť nadol po trávnatých svahoch v línii bývalého lyžiarskeho vleku, citlivo prekonať samotnú inundáciu Jamníčka a pokračovanie výkopu viesť po pravej hrane inundácie do zaústenia v priestore existujúcej ČOV situovanej pri obci Jamník. Za týmto účelom realizovať zámeny alebo výkupy pozemkov.
Vzhľadom ku konfigurácii terénu by však bolo optimálnym riešením obnovenie a zmodernizovanie existujúceho VO ČOV Jamník (Mokraď) a napojenie sa na túto čističku, ktorá bude potrebná aj pre obnovenie činnosti v priestoroch vojenského útvaru. Čistička je vzdialená len približne 200 m po rovinatom teréne s miernym spádom. K areálu čističky je tiež privedené VN 22kV, ktoré by bolo možné využiť pre elektrickú prípojku k plánovanej výstavbe.
Aj tento prípad ukazuje akým neuveriteľným spôsobom je možné v SR – bez dlhodobého a kontextového myslenia – rozpredať verejný záujem.
