Niekoľko poznámok:
1. Sídl. Podbreziny bolo postavené za istej spoločenskej a z nej sa odvíjajúcej ekonomickej situácie jeho obyvateľov. Nie je mysliteľné, aby sa rozvoľnený priestor sídliska, ktorý je jeho kladnou stránkou kompenzujúcou jeho pomerne značnú vzdialenosť od centra mesta, zrazu zmenil na jedno veľké parkovisko, a to len preto, že jeho obyvatelia nadobudli po roku 1989 značné bohatstvo, ktoré im umožnilo zaobstarať si stovky automobilov. Akékoľvek plánovanie by malo rešpektovať tento fakt.
2. Nikde v modernom svete nie je téma vytvárania verejných priestranstiev zúžená na budovanie parkovísk, ale ide často o veľmi zložitú a dlhodobú spoločenskú diskusiu, ktorá rieši napr. verejnú zeleň, organizovanie individuálnej dopravy (v pokrokových štátoch a mestách ide skôr o jej potláčanie a vytláčanie z obytných a rekreačných zón), zvyšovanie mobility chodcov, cyklistov a hendikepovaných skupín ľudí ... Cieľom tejto diskusie je vybudovať funkčný priestor, priestor príťažlivý pre ľudí.
3. Žiadne moderné mesto sa nevzdáva regulačných nástrojov, ktorých dôležitosť je zjavná najmä pri problematike dopravy a jej organizácie. Typický vodič chce mať auto pred bytovým domom, chce mať k dispozícií stále voľné parkovacie miesto a túto službu chce samozrejme zadarmo. Na toto konštatovanie nie je potrebné organizovať anketu a ani byť veštcom. Pýtať sa vodičov na ich názor na parkovanie má rovnakú výpovednú hodnotu ako zorganizovať anketu o percentuálnej výške dane z príjmu. Aký by bol asi výsledok?
4. Kvalitne zostavená anketa sa preto nepýta vodičov na ich „stále rastúce požiadavky“, ale pýta sa predovšetkým ostatnej verejnosti – iných záujmových skupín (matky s deťmi, dôchodcovia, nevodiči, invalidi, mladí ľudia ...) – aká je ich predstava o verejnom priestore, ktoré ich obklopuje. Anketa zostavená mestom Liptovský Mikuláš ignoruje každého, okrem vodičov!
5. Požiadavky automobilizmu ekonomický a priestorovo parazitujú na verejnom priestore! Každý verejný priestor je vymedzený plochou (v metroch štvorcových) a ekonomickou hodnotou tohto priestoru. Automobilisti dostávajú tento úžitok zadarmo, a to hneď 2-krát. Prvýkrát v podobe záberu verejného priestoru, ktorý v zmysle svojho názvu má slúžiť všetkým, druhýkrát v podobe ekonomických nákladov vynaložených na budovanie parkovacích miest. Mestá sa nezdráhajú vynakladať 2 až 5 tisíc eur na vytvorenie jedného parkovacieho miesta, ale pri požiadavke aby rovnaké investície boli pravidelne vynakladané aj na vytváranie zelených zón, detských ihrísk ... skutočných verejných priestranstiev ... sa im táto požiadavka zdá neadekvátna. Alebo napísané iným spôsobom: pokiaľ má automobilista právo na zabratie verejného priestranstva – privatizáciu verejného priestoru, má každý občan sídliska (mesta) rovnaké právo na zasadenie stromu, „pestovanie mrkvy“ na pomernej ploche? Ak je odpoveďou nie, tak ide o zjavné spoločenské zvýhodňovanie jednej skupiny ľudí na úkor iných spoločenských skupín, čo zrejme súvisí s voličskou kalkuláciou a voličskými preferenciami, nie zdravým rozumom a spravodlivosťou.
6. Pri plánovaní verejných priestranstiev sa absolútne nerešpektujú najnovšie poznatky z klimatológie, hydrológie ... a ani dlhodobé klimatické prognózy pre mestské zástavby.
P.S: Mesto Liptovský Mikuláš v pomerne nedávnom čase zadalo a spoluvytváralo projekt „Regenerácia sídliska Podbreziny“, ktorý bol dokonca verejne pripomienkovaný a stál nemalé finančné prostriedky. Anketa „Problematika parkovania na sídlisku Podbreziny“ akoby tento projekt a jeho výstupy úplne ignorovala.
P.S.2: Nie je tomu tak dávno, čo bolo na ulici Kemi vybudované parkovisko, ktoré malo problém parkovania v tejto časti sídliska vyriešiť. Aká je situácia dnes? Parkovisko sa zaplnilo (automobilizmus časom zaplní akýkoľvek veľký priestor, ktorý je mu daný k dispozícií). Autá parkujú vedľa kontajnerov, na spojovacích chodníkoch ... , polícia tieto skutočností toleruje. Tzv. rozdeľovací pás so zeleňou je zdevastovaný kolesami automobilov a samotnými vodičmi, ktorí sa neobťažujú využívať existujúce chodníky.
Niektoré zaujímavé linky:
- Verejné priestory - ako tvoriť priestory s príbehom, pre ľudí a s ľuďmi
- Biodiverzita vo vybraných slovenských mestách ...
- UrbSpace
