... a opravy vodohospodárskeho majetku.
Prehrabávanie riek, aj v súvislosti s protipovodňovými opatreniami, extrémne zvyšuje mortalitu rýb (Zdroj: WWF Slovakia)
Akčný plán na riešenie dôsledkov sucha a nedostatku vody – H2Odnota je voda konštatuje, že zmena klímy prinesie zvýšený výskyt extrémnych javov, či už vo forme sucha a nedostatku vody, povodní alebo silných búrok. Zároveň je realitou, že na Slovensku prevládajú technokratické prístupy nad mäkkými opatreniami v krajine i v intravilánoch sídel.
Protipovodňové opatrenia na rieke Myjava. Je to ešte rieka? (Zdroj: WWF Slovakia)
Protipovodňové opatrenia na rieke Myjava. Je to ešte rieka? (Zdroj: WWF Slovakia)
Na to, ako vyzerá v realite manažment povodňových rizík , si nedávno posvietil Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ). Na konci marca zverejnil správu z kontrolnej akcie, v ktorej tvrdí, že pokiaľ Slovensko na protipovodňové opatrenia nevyčlení viac peňazí, môže mať v budúcnosti ťažko riešiteľné problémy.
„Vzhľadom na prírodné podmienky na Slovensku sú vodné nádrže považované za najefektívnejšie riešenie nielen voči znižovaniu dôsledkov povodní, ale aj pre zachovanie prírodných hodnôt a biologickej rozmanitosti krajiny, prírody pre súčasné a budúce generácie,“ konštatujú kontrolóri na základe Plánu manažmentu povodňových rizík z dielne envrirorezortu. Vodnými stavbami sa dnes reguluje približne osem percent priemerného ročného odtoku vody, čo je podľa NKÚ nedostatočné množstvo. Tvrdí preto, že je „nevyhnutné zvýšiť možnosti akumulácie vody v nádržiach.“
Súčasne však kontrolóri v správe vláde odporúčajú, aby sa „aktívne venovala strategickej otázke súvisiacej s možnosťami zadržania vody v prírode“ tzn. budovaniu zelenej infraštruktúry, ktoré vyplýva z dvoch strategických dokumentov: Stratégie EÚ pre biodiverzitu do roku 2020 a Stratégie EÚ na podporu využívania zelenej infraštruktúry.
Európska komisia medzi zelenú infraštruktúru radí napríklad funkčné záplavové oblasti, lesy pozdĺž veľkých riek, ochranné lesy v horských oblastiach, pobrežné valy a pobrežné mokrade. Ďalšími opatreniami, ktoré môžu znížiť povodňové riziká, sú všetky opatrenia, ktoré znižujú odtok zrážkovej vody z územia, napr. vsakovacie pásy a infiltračné priekopy na poľnohospodárskej pôde, bioretenčné systémy na odvedenie a vsakovanie vody zo spevnených plôch v urbanizovanom prostredí, ale aj znižovanie zástavby pôdy.
Kontrolóri NKÚ ďalej zistili akútny nedostatok finančný zdrojov vyčlenených na údržbu a obnovu protipovodňových stavieb, z ktorých je údajne 28 v havarijnom stave. Slovenský vodohospodársky podnik (SVP), š. p. má pritom v správe 294 vodných nádrží, 242 hatí a 4 186 kilometrov pozdĺžnych hrádzí, ktoré plnia funkciu protipovodňovej ochrany.
Slovenská agentúra životného prostredia pripravila pre laickú i odbornú verejnosť katalóg adaptačných opatrení na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy, ktorý by mal byť akýmsi inšpirátorom pre presadzovanie sa lokálnych riešení (adaptácií) – v mnohých prípadoch relatívne lacných a pritom účinných.
Rieky sú zásadným spôsobom ovplyvňované aj výstavbou malých vodných elektrárni, ktoré v SR už dávno prekročilo rozumnú a verejnosťou akceptovateľnú mieru (Zdroj: https://sk-sk.facebook.com/ziverieky)
Lídrom v uplatňovaní zelenej infraštruktúry je Holandsko, ktoré patrí medzi krajiny s najprepracovanejším manažmentom povodňových rizík na svete. Od veľkej povodne v roku 1953, ktorá si vyžiadala viac ako 1 500 obetí, je protipovodňová ochrana prioritou všetkých holandských vlád. Tu v roku 2006 vznikol vládny program Room for the River (Priestor pre rieku), ktorého hlavným cieľom – prepojeným na desiatky lokálnych projektov – je odstraňovať prekážky pre voľný tok riek a vytváranie priestorov pre ich rozlievanie sa. Na Slovensku podobný prístup k manažmentu povodňových rizík zatiaľ chýba, čo len prehlbuje extrémy – v jednom čase rýchlo odvedieme veľké prietoky a následne čelíme nedostatku vody v krajine.
Domanižanka (okres Považská Bystrica) – tu sa plánuje výrub cca 500 stromov z dôvodu regulácie rieky, aby tá neohrozovala stavebné parcely. Čo tam potom, že v inundáciách riek sa v súčasnosti už neodporúča zakladať stavby.
Kontextové materiály
- Väčšina podzemnej vody v ČR je znečistená pesticídmi
- Navrhovanie revitalizácii vodných tokov vo voľnej krajine
- Publikácia „Revitalizácia tokov“
- Právny štát – medzi vedou a umením (zborník)
