... ako uvedomelého vodcovstva.
Trvalo udržateľný rozvoj je politickou frázou. Vo svete národných štátov tvrdohlavo si obhajujúcich vlastné záujmy, planetárnej krízy morálneho vodcovstva, nevymáhateľnosti medzinárodných dohovorov a bezzubosti nadnárodných byrokratických inštitúcií, ktoré akože niečo riešia, sa populačným rastom, nedostatkom zdrojov a postupujúcou klimatickou zmenou, bude napätie naprieč štátmi len stupňovať.
Nielen diktátori ale aj akože osvietení štátnici, v balaste proklamácii, nemajú záujem či schopnosť obetovať viac než je únosným pre ich politickú budúcnosť a blahobyt vlastných občanov. Humanitná ponuka pre Brazíliu zo strany G7 - vo forme 22 miliónov eur - je pri 2 139 mld. USD HDP Brazílie nemotivujúci úplatok na akúkoľvek zmenu rétoriky i postoja.
Konštatovanie, že chov hovädzieho dobytka je zodpovedný za 41 percent všetkých emisií a hospodárske zvieratá priamo prispievajú 14,5 percentami, pričom metán je 21 až 25-násobne účinnejším skleníkovým plynom než oxid uhličitý, nechá brazílskeho prezidenta Bolsonara chladným. Obchod je obchod.
Na medzinárodnom trhu má Brazília 20 percentný podiel v produkcii hovädzieho mäsa. Minulý rok krajina vyviezla 1,64 mil. ton hovädziny a zarobila 6,57 miliardy dolárov (ABIEC). Dominanciu brazílskeho exportu posilnil zvýšený dopyt z Ázie, najmä z Číny, kam minulý rok zamierilo 44 percent všetkého brazílskeho hovädzieho.
Diplomatická prestrelka k vyriešeniu situácie tiež nepomáha. Onyx Lorenzoni, vedúci tímu prezidenta Bolsonara, v pondelok na brazílskej spravodajskej stránke GloboNews poznamenal, že „tieto zdroje sú možno dôležitejšie pre zalesňovanie Európy“. „Macron nedokáže zabrániť ani ohňu v kostole, ktorý je súčasťou svetového dedičstva a nás chce poúčať?“ Lorenzoni dodal s odkazom na požiar v apríli, ktorý zničil parížsku katedrálu Notre-Dame. „Čo by chcel našu krajinu naučiť?,“ spýtal sa.
Kým verbálne ukameňujeme brazílskeho prezidenta, tak si položme a úprimne odpovedajme na otázky: Aká by bola ochota Slovenska znížiť produkciu automobilov napr. o 30%, pri volaní po znížení konzumácie hovädzieho mäsa totiž presne o to ide, v prospech medzinárodného spoločenstva a záujmov? A aká by bola reakcia súčasnej vlády?
A nezabudnime si spomenúť aj na to, akým náročným procesom je dnes dosiahnutie dohody win-win na úrovni ulice či mesta na banálnych témach týkajúcich sa napr. verejnej zelene či situovania a počtu parkovacích miest, koľko protichodných názorov tu zaznieva a v akej atmosfére takéto „kompromisy“ mnohokrát vznikajú.
Žijeme vo svete v ktorom mnohí ľudia na individuálnej úrovni nedokážu odpovedať na základnú otázku určujúcu trendy a intenzitu konzumu: koľko je dosť? To iste však chceme od vodcov a štátov.
Bohatí bohatnú, G7 je skôr klub budúceho rozdeľovania prírodných zdrojov a obchodných príležitostí než morálnou autoritou, diktátori Afriky prešustrovali miliardy eur rozvojovej pomoci v haciendách a súkromných armádach, aj pod vlajkou OSN. Trvalo udržateľný rozvoj je politickou frázou.
Amazónsky prales horí a horel aj pred mediálnym ošiaľom, rovnako ako – tu bez významného záujmu verejnosti – zhorel Saravah v Indonézií. A bude to pokračovať.
Otázkou už nie sú vypálené hektáre, ale len to, či sa národné štáty – kým začnú kritizovať iné krajiny – dokážu pozrieť na pôvod zdrojov vlastného hospodárskeho rastu a predať ľuďom nepopulárnu myšlienku dobrovoľnej skromnosti, prepracovať základné a desaťročia nemenné ekonomické dogmy, či sme ešte schopní ako medzinárodné spoločenstvo dôvery, empatie, nezištných dohôd a nadčasovej solidarity.
Ak totiž Brazília povie nie, čo urobíme?
