Ad hoc regulácia pravidiel financovania politických strán je len ďalším kamienkom do mozaiky arogancie vládnucich strán (Smer-SD, SNS, Most-Híd) , ktorých konanie sa politický mŕtvy Béla Bugár (Most-Híd) pokúsil zjemniť krátkou úvahu o férovosti. Tým len potvrdil, že definitívne stratil kontakt s realitou, napriek preferenciám strany pod čiarou zvoliteľnosti.
Len niekoľko faktov, pán Belá Bugár, ktoré nie sú fér:
Bývalým premiérom Robertom Ficom dodnes nevysvetlené zháňanie financií vlastnou hlavou.
Majetkové priznania politikov s minimálnou informačnou hodnotou.
Zákon o preukazovaní pôvodu majetku, v súčasnej bezzubej podobe.
Zatiaľ dvojnásobne predražená výstavba JE Mochovce III. a IV, taliansky a slovenský manažment „na úteku.“
Reštrukturalizácia Váhostavu – oligarchu Juraja Širokého – na úkor živnostníkov.
Čerpanie eurofondov v napojení na odtoky v podobe rôznych národných a dopytových projektov.
Diaľničná story – pozastavená výstavba rôznych úsekov a tunelov, a to len z dôvodu prideľovania zákaziek diletantom a špekulantom.
Konečná cena „kmotríkovho“ národného futbalového štadióna.
Monológy predstaviteľov koalície na TA3, prezentované ako diskusia.
Bezplatné vlaky, školské obedy, rekreačné poukazy ... rozvracajúce nielen verejné financie, ale aj finančnú stabilitu organizácií štátneho i súkromného sektora, prenášajúce bremeno zodpovednosti na budúce generácie.
Teatrálne výjazdové zasadnutia vlády pripomínajúce – atmosférou a folklórom – zlety pohlavárov KSS.
Tisíce ľudí hodiny nedôstojne čakajúcich v preplnených ambulanciách na zdravotnú starostlivosť rôznej kvality.
Zoznamy čakateľov na operácie či miesta v domovoch sociálnych služieb.
Vládnuca koalícia pripomína športovca, ktorému v súťaží nepomáha už ani doping, a tak sa počas jej priebehu rozhodol zmeniť dĺžku trate či dokonca disciplínu. A to je, pán Bugár, čisté zúfalstvo. Stranícke i osobné.
