O niekoľko dní sa rozhodne o päťdesiatich tisícoch z rozpočtu mesta Liptovský Mikuláš a dnes už je zrejme, že potemkiáda participácie preráža nové dno. Predkladatelia projektov nielenže nemajú v tejto chvíli - v poštových schránkach - pozvánky na verejné zvažovanie, ale publikovaný zoznam, utajenou komisiou predvybratých projektov, rosí zrak.
Väčšina z 31 zverejnených projektov sa o participáciu ani neobtrie, ide o rýdzo investičné projekty realizované formou firemných subdodávok, bez akéhokoľvek dobrovoľníckeho vkladu či kreatívnosti predkladaného riešenia.
Záplava detských ihrísk a hracích prvkov pre škôlky a rôzne mestské časti - s chumáčmi slovnej vaty a mizernými rozpočtami - vedie k úvahe o tom, či by mesto nemalo zmeniť mimikry akejsi participácie na otvorené rozdanie finančných zdrojov materským škôlkam resp. jednotlivým lobujúcim poslancom ukrytým za predkladanými projektami, bez nedôstojnej dymovej clony. Ak škôlka, ktorá dokázala zdevastovať zdravé a darované stromy predkladá tri projekty (A, B, C) a komunikuje v nich „estetické cítenie,“ tak toto farizejstvo jej môžu zožrať akurát jej nedorastení básničky recitujúci klienti.

Projekt? Dve vety uchádzajúce sa o 5 000 eur.
Akú participačnú hodnotu majú projekty nákupu a osadenia smart lavičiek v cene okolo 4 000 eur / kus (1, 2), v meste, v ktorom trpíme akútnym nedostatkom základného mobiliáru, tušia snáď len ich smart predkladatelia. Jedným z nich je Jana Kormaníková, pracovníčka odboru projektového manažmentu na MsÚ v Liptovskom Mikuláši. Nemal by človek v tejto pozícii financie skôr získavať napr. z mimorozpočtových zdrojov, nie pýtať z mestského rozpočtu?
Za ďalším projektom s názvom „Interatívne prvky v lesoparku Háj – Nicovô ...“ stojí - Zuzana Štreitová - zamestnankyňa mestskej organizácie Verejnoprospešné služby, ktorá je vo všetkých výstupoch mesta prezentovaná ako „odborníčka na zeleň,“ pre verejnosť s neznámou náplňou práce, ale známymi to vysychajúcimi výstupmi. Mám za to, že jej osobou predložená projektová žiadosť je len pokusom o tunelovanie zdrojov participačného rozpočtu na megalomanský a nerealizovaný (či rovno nerealizovateľný) projekt lesoparku Háj – Nicovô, z ktorého – po dvoch rokoch – zatiaľ existujú len verejnosť ohurujúce PR výstupy a zaplatená projektová dokumentácia. Obdobnú snahu financovať - pred blížiaci sa komunálnymi voľbami - mestské projekty prostredníctvom participačného rozpočtu je vidieť aj pri ďalších projektových návrhoch (1, 2).
A záverečnou perličkou na nevydarenej torte participácie je projekt predložený poslancom MsZ Liptovský Mikuláš Štefanom Gánoczym – v aktivitách okolo odpadového hospodárstva absolútne neznámou osobou – „Separáčik – detská ekologická konferencia“ za 4 000 eur. Nielenže daný projekt nesie jasný mestský rukopis, že obdobná konferencia sa konala dňa 07. júna 2017 na ZŠ Janka Kráľa, že v mestskom rozpočte na rok 2018 je na propagáciu triedeného zberu vyčlenených údajne 500 eur (8-krát menej než na jednodňovú konferenciu), ale za túto sumu je možné zaplatiť človeka, ktorý realizuje na školách 200 výučbových programov so zameraním na odpadové hospodárstvo.

Detská ekologická konferencia – rozpočet
Tretí ročník liptovskomikulášskej participácie žiaľ muchy nevychytal, iba prehĺbil marazmus.
25. apríla pravdepodobne dôjde k rozchytaniu finančných zdrojov na investičné projekty smerujúce subdodávky k firmám, ktoré sa skrývajú za hmlou mizerných rozpočtov, a zrak bežných obyvateľov mesta otupí mediálna masáž. R.I.P skutočná participácia.
Súvisiace články:
- Participácia nemá byť Potemkinovská dedina
- Liptovskomikuláška hra na participatívny rozpočet
Doplnené dňa 27.04.2018
Schválené projekty.
