Opäť chceme byť svetoví – dávno zaprášená myšlienka čínskych investorov na postavenie kontajnerového prekladiska na rieke Morava medzi Hodonínom a Holíčom, ktoré malo byť súčasťou vízie „Námornej Hodvábnej cesty 21. storočia“ - aby sa obrovské námorné kontajnerové lode z Ázie po prekonaní Suezského prieplavu nemuseli plaviť až do Rotterdamu, ale iba do prístavu Konstanca, čím by sa námorná cesta skrátila o cca 5 000 kilometrov, tak, že sa po Morave budú plaviť 190 metrov dlhé lode s kapacitou pre 300 kontajnerov, ožila.
Do barokovej krajiny Františka Lotrinského s Holíčskym zámkom, Kopčianskym žrebčínom, kostolom Sv. Margity Antiochijskej a vzácnymi archeologickými náleziskami sa „niekto“ rozhodol umiestniť kontajnerové prekladisko zaberajúce plochu cca 100 hektárov.
Krajinotvorba podľa vzoru Slovensko
Žrebčín Kopčany (Zdroj: https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%BDreb%C4%8D%C3%ADn_Kop%C4%8Dany)
Kostol Sv. Margity Antiochijskej (Zdroj: https://www.zahorskemuzeum.sk/reportaz-o-kostoliku-v-kopcanoch/dsc03024/)
OPIS ZÁMERU
Celú dokumentáciu nájdete TU.
Účelom navrhovanej činnosti je vybudovanie logistického a priemyselného areálu, ktorého jadrom bude Multimodálne logistické centrum (MLC). MLC má predstavovať koncový aj východzí bod kapacitnej trasy medzi Ďalekým východom, ďalšími oblasťami (hlavne krajinami Stredného východu) a Strednou Európou. Táto trasa bude slúžiť predovšetkým pre racionálnu prepravu kontajnerov po mori s využitím kapacitného prístavu Constanta po dunajskej vodnej ceste a odbočke od Dunaja k Holíču.
Obstarávateľ: SIEBERT + TALAŠ Bratislava.
Užívateľom areálu má byť MLC Holíč s.r.o., projektová spoločnosť vlastnená DOE Europe SE, ktorá sa dlhodobo venuje problematike logistiky a kontajnerovej dopravy medzi Európou a Ďalekým (Stredným) Východom.
Územie navrhovanej činnosti má zaberať plochu 1 142 099 m2, zámer navrhovanej činnosti nie je údajne v rozpore s textovými časťami ÚPN Mesta Holíč. Parcely sú klasifikované ako trvalý trávny porast, orná pôda, ostatná plocha a zastavaná plocha a nádvorie. Pred začiatkom výstavby budú vyňaté plochy ornej pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu.
Projekt je rozdelený na dve etapy:
1. etapa: vybudovanie terminálu intermodálnej prepravy, v ktorom bude dochádzať k prekládke intermodálnych prepravných jednotiek medzi železničnou a cestnou dopravou,
2. etapa: výhľadová dostavba terminálu a jeho rozšírenie na multimodálny terminál, v ktorom bude dochádzať ku kombinácii viacerých druhov dopravy.
Areál bude tvorený logistickými halami a prislúchajúcou cestnou infraštruktúrou. Definitívny počet hál a ich rozmery budú upresnené. Prekladkový areál má pozostávať z piatich prekládkových koľají a jednej objazdnej koľaje, dvoch deponovacích plôch, troch koľajových portálových žeriavov, vnútorného a vonkajšieho cestného okruhu vrátane parkovísk pre cestné jazdné súpravy a osobné automobily, s cieľovým výkonom 1 mil. TEU (jednotková veličina veľkosti kontajnera ISO 1C) manipulovaných za rok. V prvej etape bude možné denne spracovať najviac 40 vlakov.
Multimodálne logistické centrum Holíč (Zdroj: dokumentácia projektu)
POZASTAVENIE NIE JE VÍŤAZSTVOM ROZUMU
Rozhodnutím odboru starostlivosti o životné prostredie, štátnej správy na úseku environmentálneho posudzovania Okresného úradu skalica z dňa 19.11.2020 došlo k späť vzatiu návrhu. Stalo sa tak z dôvodu tlaku ochranárskej komunity z Českej republiky a presunu posudzovania (EIA) u úrovne okresného úradu na Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP SR).
Investor stiahol návrh z dôvodu jeho prepracovania a doplnenia, v zákulisí sa dokonca pošuškáva o „štátnej strategickej investícii.“
Aby si bežný čitateľ uvedomil ako funguje posudzovanie vplyvov na životné prostredie (EIA), tak si dovolím citovať nedávne vyjadrenie štátneho tajomníka MŽP SR Michala Kiču:„ ... od roku 2000, od kedy sa robí EIA, bolo na druhej strane asi desať prípadov, keď bolo vydané negatívne stanovisko, alebo nebolo odporúčané ani jedno z riešení stavby. Znamená to, že keď si ten projekt nejako natáčate a upravíte, tak vám to vždy prejde, hoci to pre životné prostredie nemusí byť dobré, čím navrhovatelia tiež podstatne prispievajú k celkovej dĺžke konaní.“
Na Záhorí sa rozhoduje o tom, či tunajšia krajina dopadne rovnako ako Donovaly, Demänovská dolina či Štrbské Pleso.
Späť vzatie návrhu nie je víťazstvo rozumu (Zdroj: EIA)
