V Liptovskom Hrádku – meste šéfa Združenia miest a obcí Slovenska Branislava Trégera – naplánovali a vybudovali z prostriedkov EÚ cyklistickú trasu v línii 23 kusov zdravých stromov (1, 2, 3, 4), z toho 16 jedincov dlhovekej lipy malolistej, napriek protestom časti verejnosti a existencii alternatívneho návrhu, lebo v tomto štáte sa aj na samosprávnej úrovni stalo čerpanie fondov dôležitejším než rešpekt k názorom obyvateľov a principiálna ochrana životného prostredia vrátane zelene intravilánov. Klimatická aktivistka Gréta Thunberg by len – v prostredí mediálnych výkrikov o adaptácii miest na klimatickú zmenu a grantových výziev na štedro dotované fontánky i dažďové záhrady – len nechápavo pokrútila hlavou. Európska únia – so Slovenskom ako krajinou trvalo nastrčenej dlane - sa zmenila na falošný klub Doriana Graya.
Na začiatku bolo stromoradie (Liptovský Hrádok, august 2020)
... na konci víťazstvo budovateľov nad rozumom (Liptovský Hrádok, september 2020)
Video z výrubu (Liptovský Hrádok, september 2020)
Rozsiahly zákon o ochrane prírody a krajiny nás ochranárskych rojkov síce ubezpečuje v tom, že súhlas na výrub dreviny sa môže v odôvodnených prípadoch vydať len po posúdení ekologických a estetických funkcií dreviny a vplyvov na zdravie človeka a so súhlasom vlastníka alebo správcu, prípadne nájomcu, ak mu takéto oprávnenie vyplýva z nájomnej zmluvy, pozemku, na ktorom drevina rastie, ak žiadateľom nie je jeho vlastník, správca alebo nájomca a po vyznačení výrubu dreviny, ale žiadna slovenská autorita – vrátane Ústavného súdu – nepoučila odbornú i laickú verejnosť o tom, akým spôsobom aplikovať odôvodnenosť v praktickom výkone.
§ 17 ods . 11 vyhlášky č. 24/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov síce taxatívne určuje, že odôvodnenosť je preukázanie zlého zdravotného stavu dreviny, z hľadiska ktorého má drevina malú pravdepodobnosť prežitia, nevhodných hygienických podmienok v bytových a nebytových priestoroch, alebo narušenia stability stavby koreňovým systémom dreviny – ani zmienka o stavebnej činnosti - ,ale skúste tieto skutočnosti vysvetliť individuálnym či firemným budovateľom alebo ľuďom nerešpektujúcim štyri ročné obdobia vrátane padajúceho lístia. Každý žiadateľ o výrub dreviny je presvedčený o tom, že má na tento akt zákonný nárok a úrad je povinný mu vydať kladný súhlas.
V prostredí právnej neistoty a pomiestnych výkladov zákona o ochrane prírody a krajiny v časti ochrany drevín, subjektívne determinovaných individuálnym vzťahom osoby vlastniacej okrúhlu pečiatku k životnému prostrediu i stromom, zo žumpy rozhodovania presakujú k verejnosti len najsmradľavejšie úniky typu výrubu na Drotárskej ulici v Bratislave.O stovkách správnych konaní a tisíckach znivočených drevín ročne – v tme úradných tabúľ i mimo nich a bez oponujúcich účastníkov konania – sa verejnosť nikdy nedozvie.
Nedospelá a nevyzretá SR nie je Spojeným kráľovstvom s pevne ukotveným zvykovým právom ako jedného z prameňov práva v jurisdikcii. Mnohé rozhodnutia úradov sú síce procesne správne, ale sú jednoznačne nemorálne a deštruktívne vo vzťahu k spoločenskej atmosfére a zdieľaným hodnotám.
Cyklistická trasa v Liptovskom Hrádku, za státisíce eur, ktorá nič nespája (Liptovský Hrádok, marec 2021) ...
... a nad ňou sa týčia atrapy stromov, každý za vyše 300 eur (Liptovský Hrádok, marec 2021)
Tu došli peniaze (Liptovský Hrádok, marec 2021) ...
... a tu tiež (Liptovský Hrádok, marec 2021)
Ukončenie liptovskohrádockej cyklotrasy na frekventovanej ceste a v križovatke (Liptovský Hrádok, marec 2021)
Pohľad z bočnej ulice (Liptovský Hrádok, marec 2021)
Šírka cyklistickej cesty 70 až 115 cm (Liptovský Hrádok, marec 2021)
Z početných lavičiek, umiestnených v blate, sa naskytne takýto výhľad (Liptovský Hrádok, marec 2021) ...
... alebo takýto výhľad (Liptovský Hrádok, marec 2021)
Pohľad z lavičiek na druhej strane trasy, mimochodom, pri vystretých nohách zasahujete cyklistom do trasy (Liptovský Hrádok, marec 2021)
Na základe podania Občianskeho združenia TATRY (OZ TATRY) Slovenská inšpekcia životného prostredia – IŽP Žilina očakávane konštatuje, že výkonom štátneho dozoru nezistila porušenie podmienok vykonania výrubu predmetných drevín určených podľa § 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z. z. v rozhodnutí Obce Kráľova Lehota č. j. OcÚKL/2019/164 zo dňa 03.05.2019, ale na druhej strane sa nestotožňuje s dôvodmi výrubu i samotným postojom Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš a dáva tento preveriť Krajskej prokuratúre v Žiline, citujem:
„Na druhej strane inšpekcia zastáva názor, že rozhodnutie Obce Kráľova Lehota č. j. OcÚKL/2019/164 zo dňa 03.05.2019, ktorým bol vydaný súhlas na výrub 23 ks stromov a 120 m2 krovitých porastov vo verejnej zeleni z dôvodu plánovanej výstavby „Cyklotrasa Liptovský Hrádok – II. etapa“, mohlo byť vydané v rozpore s ustanovením § 47 ods. 3 druhá veta zákona č. 543/2002 Z. z., podľa ktorého súhlas na výrub dreviny sa môže v odôvodnených prípadoch vydať len po posúdení ekologických a estetických funkcií dreviny a vplyvov na zdravie človeka a so súhlasom vlastníka alebo správcu, prípadne nájomcu. V rozhodnutí orgánu ochrany prírody úplne absentuje akékoľvek posúdenie ekologických a estetických funkcií drevín. Inšpekcia sa prikláňa k názoru, že orgán ochrany prírody si pred vydaním rozhodnutia, teda ešte počas správneho konania, mal požiadať o vypracovanie dendrologického posudku, v ktorom by sa posúdil zdravotný stav predmetných drevín.
Po preskúmaní videozáznamu uvádzaného v podnete, na ktorom je zachytený priebeh výrubu drevín druhu lipa malolistá (Tilia cordata) a sú zreteľne viditeľné rezné rany, ktoré nevykazujú známky suchej alebo mokrej hniloby, dokonca pne a kmene drevín sú prevažne bez dutín, inšpekcia dospela k názoru, že tieto stromy nevykazovali známky výrazného alebo zlého zdravotného stavu. Nakoľko Okresná prokuratúra Liptovský Mikuláš na tieto skutočnosti pri vybavovaní podnetu LIPA Občianske združenie Liptovskí aktivisti neprihliadla, inšpekcia požiadala Krajskú prokuratúru v Žiline o preskúmanie postupu a zákonnosti rozhodnutia Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš v konaní vedenom pod spis. zn. Pd 102/20/5505-8 a opätovné preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Obce Kráľova Lehota č. j. OcÚKL/2019/164 zo dňa 03.05.2019.“
Časť odpovede SIŽP – IŽP Žilina na podnet OZ TATRY z dňa 25.09.2020
Vo svete početných virtuálnych milovníkov prírody – statusových i petičných – stopercentne zaznie povzdych nad tým, že pokračovanie procesu hľadania pravdy už vyrúbaným stromom nepomôže. A to je ich základný životný omyl.
Každá priama akcia, každý verejný čin či postoj, formujú prostredie v ktorom prežívame naše individuálne životy a zanechávajú drobnú spoločenskú pamäťovú stopu. Odvaha produkuje odvahu, ľahostajnosť len prehlbuje bažinu ľahostajnosti. Ak chceme zmeniť obec, mesto či štát, zastaviť ľudí klientelizmu, rodinkárstva a korupcie, tak musíme kráčať v šľapajach nebohého Jána Kuciaka a pýtať sa vždy, priamo a nástojčivo, tu a teraz.
P.S:
Podporte činnosť OZ TATRY – v týchto náročných časoch – pravidelným mesačným príspevkom prostredníctvom trvalého príkazu či venovaním 2%-nej asignácie dane.
