„Potešili ma správy o nových objavoch v jaskyniarstve. Budeme chrániť tieto jaskyne a budeme vystupovať proti všetkým a všetkému, čo by ich ohrozovalo. Hrozí, že Demänovská dolina sa stane ďalším lunaparkom na území Slovenska. Lunaparky môžu zabávať chvíľu, ale už by sa nikdy nevrátili hodnoty, ktoré má Demänovská dolina. Ak sa stane lunaparkom, budú tam chodiť ľudia, ktorí milujú lunapark, ale nie Demänovskú dolinu,“ vyhlásil minister životného prostredia Ján Budaj.
Dušan Karaska, generálny riaditeľ Štátnej ochrany prírody konštatoval:„V procese posudzovania vplyvov na životné prostredie sa nevenovala dostatočná pozornosť napríklad zásobovaniu elektrickou energiou alebo vodnému režimu. To, čo sa tam deje, je zlyhanie. Je to naše zlyhanie, je to naša hanba. Pred nami stojí výzva, aby sme odstránili nedostatky a zabránili tomu, aby sa čosi podobné opakovalo.“
„Súčasný stav Demänovskej doliny nemôže byť hodnotený ako uspokojivý. Rezort životného prostredia nie je jediným vinníkom. Požadujeme zodpovednosť od všetkých zúčastnených, sami ju ponúkame. Preto otvárame proces verejnej kontroly stanovísk, ktoré vydali okresný úrad a štátna ochrana prírody. Postup Správy Národného parku Nízke Tatry v doterajšej činnosti nemožno hodnotiť ako uspokojivý a dostatočný, aby sa presadila ochrana prírody v tomto vzácnom území,“ povedal Michal Kiča, štátny tajomník ministerstva životného prostredia.
Riaditeľ Správy Národného parku Nízke Tatry (NAPANT) Ľuboš Čillag (1991 – 2002, 2012 – 2020) končí vo svojej funkcii. Štátny tajomník Michal Kiča pri tejto príležitosti uviedol: „Po prvotnom oboznámení sa s niektorými aktivitami a stanoviskami bola činnosť národného parku vyhodnotená ako nedostatočná v oblasti ochrany prírody.“
Mikuláš Huba (Zdroj: Slovenský ochranársky snem)
„Keď dostaneme súhlasné stanoviská od všetkých dotknutých orgánov a organizácií, nemáme zákonný dôvod namietať plánované činnosti,“ vyjadril sa Okresný úrad v Liptovskom Mikuláši, ktorý zastrešuje aj štátnu správu životného prostredia.
Riaditeľ NAPANTu Ľuboš Čillag odvolaný (Zdroj: facebook MŽP SR)
„Slovenská inšpekcia životného prostredia riešila pochybenie iba v jednom prípade. Išlo o výrub stromov pri hotely Damian na ploche 1,65 hektárov v 3. stupni ochrany v biotope európskeho významu – smrekové lesy čučoriedkové. Inšpektori udelili stavebníkovi Damian Jasná pokutu vo výške 2 500 eur za objednanie výrubu bez splnenia podmienok na výrub. O ďalších porušeniach zákona inšpekcia ani okresný úrad nemá vedomosť“ (porušenie zákona oznámilo OZ TATRY).
„Eldorádo spáchané na prírode v Demänovskej doline je v súlade so všetkými právnymi a zákonnými normami. Na stavby boli vydané platné stavebné povolenia a všetko je posvätené úradmi,“ uviedol štátny tajomník Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) SR Vladimír Ledecký (Za ľudí). Ďalej dodal: „Napriek môjmu názoru, že kompetencie majú ísť do regiónov, by sme v prípade chránených území mali urobiť presný opak a posilniť kompetencie štátu. O takýchto závažných zásahoch by nemal rozhodovať miestny úradník, ale centrálne orgány, pretože ide o dedičstvo našich otcov. Hotel vieme postaviť kedykoľvek, no prírode potrvá desaťročia a storočia, kým sa dá do poriadku.“
Podľa Územného plánu Žilinského kraja potenciál Demänovskej doliny bol vyčerpaný už v roku 1998. Taktiež už v roku 1998 sa ďalšia výstavba hotelov v tejto lokalite považovala za nežiaducu.
„Výstavba je natoľko masívna, že nové objekty už nie je možné zapojiť do existujúcej elektrickej siete. Stredoslovenská distribučná (SSD) zamieta nové žiadosti o pripojenie ďalších odberných miest už od roku 2018. Spoločnosť už dnes pracuje na niekoľkých investičných akciách v rozsahu niekoľkých miliónov eur, aby sieť posilnila. Kľúčové bude vybudovanie dvoch nových vedení vysokého napätia (22kV) vychádzajúcich z transformovne v Liptovskom Mikuláši a v Závažnej Porube. Dĺžka každého z nich bude približne 16 kilometrov. Keďže budú prechádzať národným parkom, SSD počíta aj s ohľadom na zásahy do životného prostredia s ich uložením do podzemného kábla. Práce sú v prípravnej fáze, ak sa situácia vážne neskomplikuje, ukončenie prvej etapy plánujú v budúcom roku, pričom celkové ukončenie predpokladajú v rokoch 2023 – 2024,“ uvádza v stanovisku k doline hovorca Stredoslovenskej distribučnej Miroslav Gejdoš.
„Vodári doposiaľ nevideli územný plán obce, takže nevedia vyhodnotiť, či bude dosť vody na zapojenie objektov, ktoré majú vyrásť alebo už vyrastajú pod Chopkom. To bude zrejmé až vtedy, keď budeme vedieť koľko a akých stavieb bude v územnom pláne,“ komunikoval generálny riaditeľ Liptovskej vodárenskej spoločnosti Matej Géci.
Podľa predsedu urbáru Vrbica Jána Mikuláša bol rozvoj turizmu v čase schvaľovania nového územného plánu jedným z východísk z ekonomickej krízy a krok k redukcii nezamestnanosti v regióne. Príjmami z nájmov podľa jeho slov urbárnici dotujú starostlivosť o les. Ďalej dodal: „Urbár Vrbica bol do roku 2008 spoločenstvom vlastníkov lesa, ale bez právnej subjektivity. Vtedy platný zákon o pozemkových spoločenstvách neukladal povinnosť schvaľovať nájomné zmluvy na zhromaždeniach členov urbáru. Ani ja som ako spoluvlastník pozemkov nevedel o novom územnom pláne, ktorý bol schválený v roku 2008. Situácia sa začala meniť po roku 2014. Dnes, súdiac podľa záverov zhromaždení v posledných rokoch, je väčšina členov urbáru proti ďalšej masovej výstavbe na našich pozemkoch.“
Obec Demänovská Dolina propaguje na facebookovom profile petíciu za stavebnú uzáveru a reguláciu dopravy v Demänovskej doline, ktorej je sama adresátom. Podľa starostky obce Ľubomíry Klepáčovej prišla petícia neskoro, nové obecné zastupiteľstvo pracuje na pribrzdení výstavby v okolí Jasnej už od roku 2018, teda hneď po zvolení do funkcie. Pýta sa, kde boli všetci tí, ktorí dnes žiadajú záchranu doliny, v čase, keď poslanci schvaľovali prvý dodatok územného plánu. Podľa Klepáčovej, objektov, ktoré už majú právoplatné územné rozhodnutia a stavebné povolenia, sa zmena nedotkne.
Obec Demänovská Dolina propaguje petíciu, ktorej je sama adresátom (Zdroj: facebook Demänovská Dolina)
OZ Pre dolinu požiadalo dňa 14. novembra Občianske združenie TATRY (OZ TATRY), ktoré sa dlhé roky zapájalo do procesov hodnotenia dopadov na životné prostredie v Demänovskej doline (EIA), o pomoc, spoluprácu či radu, bez následnej odpovede spustilo petíciu a odmietlo zaradiť OZ TATRY medzi podporovateľov. Spoza apolitickej petíciu sa – statusovo – čoraz viac vynárajú iniciatíva My sme les a politici strany SPOLU – občianska demokracia (Erik Baláž, Michal Wiezik). Ako pred voľbami.
Podnikatelia v doline si z petície ťažkú hlavu nerobia. Podľa vyjadrenia jedného z nich: „Rád by som vedel, ako mi chcú zabrániť stavať na mojom vlastnom pozemku a s vydanými povoleniami?“
Ukážka EIA v Demänovskej doline – Apartmány Jasná. Kde boli všetci politici, rýchlokvasení aktivisti a statusoví občania?
Zhrnuté a podčiarknuté: Minister Budaj si nevšimol, že Demänovská dolina je už lunaparkom, štátni úradníci vo vysokých postoch sa predháňajú v silných vyhláseniach, SPOLU – občianska demokracia naháňa v doline preferencie, obec Demänovská Dolina hudie – ako roky – pieseň podľa niekoho nôt, úrady, inštitúcie a firmy niečo komunikujú, ale stačí si pozrieť ľubovoľnú dokumentáciu EIA a demaskovať ich reálne postoje, statusoví občania sú rozhorčení. Karavána ide ďalej. Beztrestne.
DOPLNENÉ DŇA 21.12.2020
Reakcia iniciatívy Pre dolinu na verejnú výzvu obce Demänovská Dolina
