... nastavovať morálne zrkadlo a vysvetľovať legitimitu drancovania, environmentálneho i sociálneho.
V diskusii na internetovej stránke OZ LIPA – Liptovskí aktivisti, pod zdieľaným článkom Zabudnite na Demänovskú dolinu, som si opäť raz prečítal text porovnávajúci Alpy s Tatrami, zamieňajúci si rozvoj s devastovaním územia.
Ľuďom tohto razenia, u ktorých sa v mnohých prípadoch dá následne vyhmatať prepojenie na príslušné developerské a investičné skupiny, už nemienim predkladať údaje o dĺžke hlavného hrebeňa a ploche Álp v porovnaní s Nízkymi či Vysokými Tatrami, porovnávať západnú urbanistickú pokoru s karpatským povýšenectvom, ba priam hyenizmom. Ak totiž v krajine ako Švajčiarsko úrad, pracujúci v prospech obyvateľov, raz rozhodne, že objekt bude v urbanistickom súlade s už postavenými stavbami, bude mať tri podlažia a zastavanú plochu 350 m2, strecha bude pokrytá mariatálskou bridlicou, nikto nezačne po nociach a eventoch „vybavovať“ zmenu. Nie je tu taktiež prípustným, aby sa legitimizácia developerských aktivít dosahovala (vybavovala) cez manipuláciu komunálnych volieb – masívne a účelové prihlasovanie občanov na trvalý pobyt, ako tomu bolo v minulosti (2006) v obci Demänovská Dolina, či nezverejnením kľúčového dokumentu na úradnej tabuli obce.
Podľa základnej definície trvalo udržateľného rozvoja ide o taký spôsob rozvoja ľudskej spoločnosti, ktorý dáva do súladu hospodársky a spoločenský pokrok s plnohodnotným zachovaním životného prostredia. Medzi hlavné ciele trvalo udržateľného rozvoja patrí zachovanie životného prostredia pre ďalšie generácie v čo najmenej pozmenenej podobe.
Každý triezvo uvažujúci človek vie, že pravidelné dopravné kolapsy v smere do doliny – kolóny siahajúce až ku križovatke v Liptovskom Mikuláši, majú ďaleko od tohto konceptu. Nevyužívané záchytné parkovisko v ústí doliny, rovnako ako obdobné parkoviská pod TANAPom, v krajine v ktorej nikto nič nevie prikázať, sú len ďalšou ukážkou toho, podľa akej partitúry sa tu vyhráva. V "zlatej" doline je rozostavaných alebo tu – s dupotom či v plazivom tichu – smeruje min. 5 iných zámerov s lôžkovou kapacitou atakujúcou 1 500 lôžok. A nielen to. Investičným mágom už kole oči aj panenský hrebeň Siná – Bôry, kde by do oblasti druhého zo spomínaných vrcholom, s pôžitkárskym mľaskaním, chceli naťahať ďalšie zjazdovky, vleky, reštaurácie.
Vodná nádrž Biela Púť nestačí – a v rozpore s predchádzajúcimi tvrdeniami v EIA o kapacite vodných zásob – sa tlačí na vybudovanie minimálne dvoch zásobných nádrží na toku potoka Zadná voda o objeme 32-tisíc kubíkov. Na spustenie lyžiarskej sezóny, na snaď najveternejšiej stráni Slovenska, je totiž potrebná výroba min. 150 000 kubíkov snehu, a to v doline s unikátnym jaskynným systémom. A tu trochu odbočím ...
... do Územnej štúdie Slovenska (2007) a zacitujem: „Z pohľadu zraniteľnosti podzemných vôd v kryštalinických pohoriach najviac zasiahnutý môže byť región Považského Inovca ako aj Nízkych a Vysokých Tatier ... Podľa scenárov je na severe územia možnosť vytvorenia sa nových období nízkej vodnatosti , a to septembra do januára.“
Zraniteľnosť územia SR – vplyv na vodné zdroje: Stredný stupeň citlivosti zasahuje Liptovskú i Podtatranskú kotlinu
Využiteľné množstvo podzemných vôd v Nízkych a Vysokých Tatrách poklesne do roku 2075 o 70 – 75% úrovne roka 1988
Nedá sa nedodať, že z hľadiska využiteľného potenciálu povrchových vôd v SR dôjde, podľa prognóz, k poklesu ich zásob z 12,56 miliárd m3 na 9,42 do roku 2075, a taktiež k zníženiu priemerného ročného odtoku o 25%.
Kým bežný turista má zákonom o ochrane prírody a krajiny zakázané poškodzovať pôdny kryt, tak v Demänovskej doline – Jasnej sa niekoľko metrov hlbokými ryhami, pretínajúcimi žulou vykladaný turistický chodník budovaný jednou generáciou nadšencov, cez početné výnimky zo zákona, budovala infraštruktúra technického zasnežovania, a to na pôdach, ktoré si genézou pamätajú dobu ľadovú. Tu mi opätovne nedá nespomenúť dobu prekračujúcu prácu prof. Rudolfa Midriaka „Únosnosť a racionálne využívania územia vysokých pohorí Slovenska (1993), ktorého najtemnejšie obavy sa žiaľ naplnili.
Je zakázané poškodzovať pôdny kryt ... (Foto: R. Pado)
Kým bežný turista nesmie opustiť turistický značkovaný chodník, nad únosnú mieru zbierať lesné plody, trhať rastliny a rúbať stromy, v súlade som zákonom nám tu prebieha intenzívna premena krajinného rázu doliny, vrátane sprznenia okolia unikátneho morenového Vrbického plesa.
Akoby nestačilo, že boj s podkôrníkom už atakuje hranicu kosodreviny, urbanistický tlak vyvoláva potrebu výrubov ďalších drevín, otvárania nových porastových stien. Vietor zo správneho smeru a správnej rýchlosti raz položí predeľujúce zelené pásy zjazdoviek a ostane tu kompaktná, vetrom bičovaná, holá stráň.
Ak chceme hovoriť o Demänovskej doline – Jasnej, tak poprosím neredukovať spoločenskú diskusiu na počet lôžok, prenocovaní, výnos na lôžko ... , ale otvorme tému produkcie odpadov a ich reálneho triedenia (kto a kedy hĺbkovo skontroloval tie desiatky prevádzok?), spotreby vody a stavu odkanalizovania vrátane koncovky, dopravnej záťaže ..., lebo PR akcie typu zber odpadkov na zjazdovkách, na ktoré bez uvažovania naskočí časť populácie, sú len klasickým greenwashingom.
Hovorme ďalej o tom, ako sa prebytok do Liptova smerujúcich finančných zdrojov pretavil do zdražovania služieb, potravín, cien v reštauráciách, pre ľudí, ktorí tu trvalo žijú.
A hovorme aj o tom, prečo Benátky, Amsterdam, Barcelona i Český Krumlov – tu asi ťažko môžeme hovoriť o ochranárskom komunizme - už majú plné zuby masového, neregulovaného turizmu, ktorý im vzal súkromie i neúnosne a dlhodobo vyprázdňuje ich „domácu“ peňaženku.
Už F. Papánek (1978) upozornil na to, že národný park sa rodí z vonkajšieho rozporu medzi hospodárskym a kultúrnym využívaním územia a hynie na vnútorný rozpor medzi rekreáciou a ochranou prírody a krajiny.
To, že je niečo v súlade so zákonom - v krajine, v ktorej súdom úplne dôverujú 4% obyvateľstva, ešte neznamená, že je to v súlade so zdravým rozumom.
A táto nádhera sa údajne ide stavať vedľa hotela Pošta, pod Happy Endom, investor: TMR, vizualizácia HESCON – architektonicko-inžinierska kancelária
