Foto: Rudolf Pado
Žijeme pandemické dni, ktorých individuálny rytmus určuje okom neviditeľný vírus SARS-Cov-2, miera nášho strachu či odhodlania. Pozeráme sa do zastretého zrkadlá a chceme poznať budúcnosť. Mnohí, v nečakanom prebytku darovaného času, sú konfrontovaní s nikdy neriešenými a bezbrehým konzumom potláčanými otázkami – o zmysle ich vlastného bytia. A mnohí sa toho prázdna zľakli.
Obloha nad mestami sa oslobodila - zhodila závoje smogu, tep pouličnej dopravy spomalil, opustené mestské parky ovládol počuteľný džavot života, z lesa sa opatrne vynára Divočina. A my zrazu máme možnosť vidieť prehliadané. Planéta žije. S nami či bez nás.
Svetová ekonomika prešla zo splašeného cvalu do pozvoľného kroku, nožnice reality preťali milióny obchodných vzťahov, stíchli burzy a ako kŕdle vtákov zosadli tisíce lietadiel, pakt stability a vyrovnané rozpočty zhoreli v ohni boja za život a v ekonomických stimuloch.
Malý voľným okom neviditeľný vírus, aj v dnešný Deň Zeme, sa hurónsky vysmieva všemocnému Homo sapiens, stvoriteľovi Antropocénu – obdobia globálnej zmeny Zeme. Tik, tak, tik, tak sa stráca hviezdny čas na miliardovej úsečke Života.
Pred vyše päťdesiatimi rokmi, kdesi v San Franciscu, vznikol tak trochu ekologický a tak trochu ľavicový sviatok, ktorý chcel osláviť – raz za rok – Zem. Je asi ľudskou prirodzenosťou, že časom a boptnaním každá ušľachtilá myšlienka napokon devalvuje na formálny a vnútorne prázdny kolos, svet jednorazových aktov, tupých hesiel, politických deklarácií a školských besiedok. Stalo sa to aj Dňu Zeme. Hlásia sa k nemu najväčší znečisťovatelia životného prostredia ruka v ruke s radikálnymi ekologickými hnutiami.
Deň Zeme nie je dátum v kalendári, ale priestor okolo nás. Je to zasadený strom, ohlásená nelegálna skládka odpadu, vyčistený horský potok, pozbierané odpadky na sídlisku, petícia „za“ či „proti“, kvety na parapetnej doske. Sú to otvorené oči a nezamknuté ústa. Je to aktívne občianstvo tu a teraz, v čase i nečase. Je to naša pokora a úcta k Stvoriteľovi a jeho dielu.
Deň Zeme hľadajme v sebe v každej chvíli, ktorú sme dostali darom, v každom nádychu a výdychu, v každom pulze srdca, v láskavosti našej cesty Životom. Deň za dňom.
S odvahou tasme meče na bojiskách a rozdávajme pokoj chleba v krajinách Harmónie.
Foto: Rudolf Pado
P.S:
Pokiaľ chcete podporiť OZ TATRY – v týchto náročných časoch – finančným príspevkom, tak máte nasledujúce možností: jednorazový dar, pravidelný mesačný príspevok prostredníctvom trvalého príkazu, venovanie 2%-nej asignácie dane. Všetky potrebné údaje nájdete tu. ĎAKUJEME.
