Padni komu padni, ktoré si v ostatnom čase osvojil celý zástup vládnych činiteľov, môže fungovať v krajinách v ktorých váš sociálny a ekonomický status nerozhoduje o právnych konzekvenciách – ich včasnosti a intenzite.
Dvojnásobne predražené Mochovce, erupcia škandálov pri výstavbe diaľničnej siete, samotným systémom riadené tunelovanie eurofondov v zdravotníctve i školstve – a to sú len tie najväčšie pecky, by mali v nepredstieranom právnom štáte potenciál naplniť – až po strechu – novučké väzenské zariadenie postavené trebárs pri hladovej Rimavskej Sobote.
Žijem však v štáte, v ktorom je neplatenie daní a povinného poistenie teoretický trestným činom, pričom kumulatívny dlh dlžníkov – ktorých záväzky sa vyvíjali dlhodobo v čase i priestore, v mnohých prípadoch i v daňovom raji – sa vyšplhal na stovky miliónov eur. Štát, ktorý vás vie, prostredníctvom interne názorovo submisívnych úradníkov buzerovať za to, že ste podali niektoré z početných hlásení na neaktuálnom tlačive alebo vám zašle výzvu na doplatenie šiestich eur a štyridsiatich dvoch centov, nemá gule na skutočných zločincov. Už dávno pristúpil na hru zakladania a likvidácie sročiek za ktorými ostáva spálená zem dlhov a nedokončených zákaziek. V štáte zameranom na ochranu slušnosti by nebolo možné dlhy špekulatívne umorovať a prepisovanie majetku na rodinných príslušníkov a biele kone by nepredstavovalo prekážku pre jeho masívnu ad hoc konfiškáciu.
Žijem v štáte, v ktorom ochrana slušných ľudí pred aroganciou najhrubšieho zrna sa najlepšie zrkadlí na cestách plných opilcov, v početnom výskyte už bez vodičského oprávnenia, v prostredí smiešno-smutných rozsudkov alibistov v sudcovskom talári. Smrť na cestách požehnaná justíciou.
Žijem v štáte, kde oznamovateľ alebo svedok protiprávneho konania je policajným aparátom vyťažovaný viac než samotný páchateľ alebo obvinený, v ktorom biele goliere či 17-násobný recidivista disponujú prebytkom práv a minimom povinností a pokory. Aj preto sú súdne konania fraškou odročení vyvolaných celou škálou do dokonalosti prepracovaných obštrukcii. V nepredstieranom právnom štáte by tunelár nebankoviek Jozef Majský, štrnásť rokov chorý, už dávno chorľavel v nemocnici pre obvinených a odsúdených v Trenčíne.
Žijem v štáte, v ktorom sprofanovaný sudca, kamarát spoločenský závadových osôb, ktorý by v takej Číne do dvoch týždňov postával pred popravčou čatou, nielenže neužíva výhody slovenského väzenstva, ale s požehnaním Advokátskej komory pokračuje v advokátskej praxi.
Žijem v štáte, v ktorom sa o pozadí rozsudkov na okresných súdoch, o slovutných sudcoch a prokurátoroch s početnými vyžehlenými škandálmi, viac dozviete v miestnych reštauráciách a krčmách, než z beletrie odôvodňujúcej rozsudky. To čo navonok vyzerá ako ojedinelé zlyhanie – a takto je to politikmi komunikované – je prepracovaný systém privilegovaného postavenia s benefitmi korupcie, klientelizmu a rodinkárstva.
V prostredí padajúcich preferencií vládnych strán, morálneho rozkladu ich lídrov a celej vlády SR, sa NAKA stala moderným divadlom, ktoré prostredníctvom strhujúceho deja ma odkloniť pozornosť divákov od veľmi zlých hercov a ich hereckých výkonov.
Každý štát je vo svojej podstate represívny systém a rozhoduje len to, na ktorú stranu sa postavil. Ten náš si už dávno zvolil Zločin.
