Štefan Harabin spochybňuje ústavnosť prvého kola prezidentských volieb, Andrej Danko opäť vydiera novými kreatívnymi nápadmi devastujúcimi verejné financie, Béla Bugár vajatá či mení postoje na počkanie, vraj rešpektovaný diplomat Maroš Šefčovič stráca na domácom kolbišti - v nenásilnej konfrontácii so skutočnou osobnosťou - proeurópsky lak, psychopatickú koalíciu stmeľujúci Peter Pelegrini pomaly smeruje k osobnému zúfalstvu, bývalý premiér Robert Fico sa sporadický vynára z magickej hlbočiny strany SMER-SD, aby v okamihu oprskal všetko naokolo ...
Spoločnosť napätá ako struna gitary, mínové polia naprieč rodinami, pachuť nespravodlivosti v tisícoch životoch, oligarchické metastázy prerastajúce politiku, korupcia ako chlieb náš každodenný, eurofondy odtrhnuté od lokálnych potrieb ľudí, viacúrovňoví zlodeji krytí samotným štátom, pomáhať a chrániť ako paródia na spravodlivosť, súdy bez súdnosti, mladí ľudia na úteku ...
Informačná spoločnosť bez informácií, zdravotníctvo bez ľudí, moderny a nadšenia, vnútorne vyhorené školstvo mentálne a logistický ukotvené v inom storočí, diaľnice končiace tabuľou „prebiehajúca stavba,“ žobrajúce sociálne služby, životné prostredie strácajúce život ...
Pachuť ľudáctva a fašizoidných myšlienok v uliciach i katakombách sociálnych sietí, slovo národ v inflačnom nasadení, falšovatelia dejín ako celebrity, plné chrámy Božie a poloprázdne duše, veľa Mať a málo Byť, prebytok Ja a nedostatok My ...
Spoza okna nemocničnej izby, čeliac vážnej chorobe, sa svet tam vonku stáva priezračnejším, nepodstatné prepadáva sitom vedomia a skutočné hodnoty sa očisťujú od každodenných nánosov. Tam vonku súbežne prebieha nepochopiteľný, agresívny a nepodstatný zápas o posty, spoločenský honor či ekonomické benefity v neodvratnej konečnosti nášho Bytia.
Ak má v živote zásadný zmysel to, čo ste urobili pre iných, tak Zuzana Čaputová je dobrá voľba. Zázraky na počkanie nechajme na Spasiteľa, na zemi skúsme pomáhať Svetlu pretínať Tmu.
