Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja – povinná jazda miest pre otvorenie sa zdanlivo bezodnej eurofondovej pokladnice – je zmesou fráz, zbožných prianí, oblbovákov majúcich potenciál zapôsobiť na tupého voliča – často bez finančného a odborného krytia. Realitou sú minimálne realizačné výstupy prikryté perinou mohutných PR aktivít a plné bankové účty projektantov. Zhotovené, daňovými poplatníkmi zaplatené a nikdy nerealizované projektové dokumentácie by vyhrali zber papiera na nejednej škole. Víťazstvo megalománstva nad rozumom.
Kto z obyvateľov mesta sa dnes zamýšľa nad občianskou víziou liptovskomikulášskeho Central parku, ktorého základná kostra bola vytváraná počas dobrovoľníckej realizácie niekoľkých etáp projektu „Zelená oáza pri vode“, a tým, že tento koncepčný a realizovateľný príbeh skončil v roku 2011 vypovedaním Memoranda o spolupráci zo strany OZ TATRY.
Kto z obyvateľov mesta vidí pri prechádzke po brehu Smrečianky či nábreží Váhu ten obrovský nevyužitý potenciál predmetného priestoru, ohraničený z jednej strany diaľnicou a zo strany druhej priemyselnou zónou? Iba vizionári a rojkovia snívajú o parku so vzrastlou zeleňou, infraštruktúrou pre športovanie a prechádzky ... unikátne prepojenie fenoménu vody a zelene, tak ako to registrujeme v moderných európskych metropolách.
Mestský cyklistický chodník je od novembra do marca nepoužiteľný z dôvodu chýbajúceho osvetlenia (záber vznikol dňa 23.11.2016 o 16:40 hod.)
Koľko pasívnych občanov sa zamýšľa nad kvalitou výsadby a údržby zelene v meste (tu,tu, tu, tu) a či je táto v súlade s platnými zákonmi SR a odporúčanými opatreniami pre adaptáciu miest na postupujúcu klimatickú zmenu?
Koľko voličov sa zaujíma o personálnu politiku mesta a jeho príspevkových či rozpočtových organizácií, schopnosťami zamestnávaných ľudí a efektivitou vynaložených nákladov? „Aká je pracovná náplň a výsledky práce týchto zamestnancov verejnej správy?“
Pri minimálnom záujme o veci verejné by si totiž musel každý triezvo uvažujúci občan položiť mnohé otázky, napr. z akých dôvodov zamestnávajú Verejnoprospešné služby „odborníčku na zeleň“ (str. 12) a zároveň mesto zadáva, za desiatky tisíc eur, vypracovávanie Programu starostlivosti o dreviny externým subjektom, na ktorý sa mimochodom príslušné VZN odvolávalo už v roku 2007. A to nehovoriac o rôznych štúdiách a analýzach v oblasti odpadového hospodárstva, ktoré len v ostatných piatich rokoch zhltli cca 20 tisíc eur.
Kto z občanov si uvedomuje priamu úmeru medzi nekritickou podporou tzv. prioritných športov, procesom ich neustáleho dotovania a oddlžovania, a nedostatkom športovísk pre obyčajných ľudí, stavom ciest, chodníkov, parkov ...?
Zoznam 10 miest s najvyšším zadlžením spomedzi 50 najväčších miest SR (2015). Kto z obyvateľov mesta Liptovský Mikuláš si myslím, že kvalita života v meste zodpovedá výške vytvoreného dlhu?
V ôsmom najzadlženejšom meste Slovenska, v prostredí upadajúcej transparentnosti, si bežný občan – bez trepotajúceho sa futbalového či hokejové dresu na hrudi – môže lámať nohy na neosvetlenom mestskom cyklistickom chodníku, ktorého cenu vzhľadom k jeho vybavenosti radšej nebudem komentovať, a s lupou hľadať športový areál s atletickou dráhou. Športovanie pre všetkých je vždy otázkou budúcnosti a politickej sľubotechny, ktorej intenzita sa blížiacimi voľbami zvyšuje.
Imidž zdevastovaného Hája – Nicovô, potenciálneho prímestského parku ovládnutého kysuckým podnikateľom, bez akejkoľvek športovej infraštruktúry a mobiliáru, nevylepší osadenie altánku a kritéria pre okamžité a ľahko dostupné športovo – rekreačné aktivity nespĺňa ani Liptov aréna, ktorú len úplný magor mohol navrhnúť umiestniť kdesi do poľa pri Liptovskom Trnovci.
Mesto pre všetkých systematický ignoruje požiadavky bežných občanov, ako aj značnú časť písomných podaní legitímne zvolených poslancov. Rozhodujú lobisti, kritériom je či je človek „náš“ alebo opozičník. Sídlisko s 8 800 obyvateľmi t. j. cca tretinou obyvateľov mesta je finančne podvyživené nakoľko cesty, chodníky ... sa masívne opravujú vo volebných obvodoch „našich.“
Podanie poslanca MsZ Liptovský Mikuláš Michala Pašku týkajúce sa údržby zelene na sídl. Podbreziny z dňa 27.07.2016. Podnet obsahoval 8 strán príloh. Počet vykonaných úprav – k dnešnému dňu – sa blíži k nule, pričom v roku 2011 sa Verejnoprospešné služby chceli silou – mocou starať o „Zelenú oázu pri vode.“ Ani „odborníčka na zeleň“ nezabrala ...
Z mestského rozpočtu vo výške cca 25 mil. eur sa hodí občanom kosť na hlodanie v podobe 25 000 eur a nazve sa to participatívny rozpočet ...
... a potom, vytiahnete päty z domu, túlate sa krajinou, mestami, mestečkami, dedinami a dedinkami ..., ktoré boli kedysi súčasťou spoločného štátu, a vidíte ako sa dve krajiny vzájomne vzdialili - menou, ekonomickou stabilitou, kvalitou služieb vzhľadom k ich cene, starostlivosťou o životné prostredie či pamiatky a hľadáte odpovede na mnohé otázky. Menej sa kradne? Majú schopnejších komunálnych politikov? Majú viac snov a vízii? Slúžia viac ľuďom a menej sebe? ...
Kilometre nových alejí a remízok, obnova inundačných priestorov riek uplatňovaním mäkkých opatrení, mestské a prímestské parky so športovou infraštruktúrou, mobiliárom a ľudskou toleranciou, stovky kilometrov zmysluplných cyklistických chodníkov, čisté stredoveké námestia a všadeprítomná masívna oprava pamiatok ... stovky príkladov efektívneho (nie efektného) – všetkým ľuďom slúžiaceho využívania európskych fondov a štátnych dotácií ... desiatky tisíc behajúcich, bicyklujúcich, korčuľujúcich ... obyvateľov v marketingovom priemete do veľkých (nielen) bežeckých seriálov (Běhej lesy, Run tour, Horská výzva, RunCzech, Craft RUNGO behy, Běžíme na hrad ...) ... nevtieravá destinačná kampaň „Česko – Krajina príbehov“ ... To je Česká republika.
Mnohí tvrdia, že domov je tam, kde si sa narodil. Nemyslím si. Domov je tam, kde sa cítiš dobre. A to už nie je len o verejných priestranstvách a kvalite ich úprav.
Pardubice
V meste sa nachádza množstvo parkov. Fotografie dokumentujú vizuálnu stránku „Parku na Špici“: bežecké chodníčky v prepojení na ich turistické pokračovanie vo voľnej krajine, špeciálny povrch pre in line korčuľovanie, fit zóny, detské ihriská, centrálny „piknikový priestor“, množstvo košov na psie exkrementy, letná sprcha, bodové osvetlenie, desiatky nových stromov vo vysokej kvalite ich výsadby ... Žiadna nevraživosť medzi jednotlivými cieľovými skupinami obyvateľstva, žiadne drakonické zákazy ... tolerancia a rešpekt. Park je cez veľký most ponad Labe prepojený s ďalšími rekreačno – športovými priestormi.
Chrudim
Príklad mäkkej revitalizácie a protipovodňovej ochrany v bezprostrednom kontakte s historickým centrom. Breh miestneho toku je využitý aj na trasovanie mestského náučného chodníka oboznamujúceho návštevníka s miestnou geológiou (Železné hory).
