Deň v ktorom sa Slovensko malo prebudiť do novej - informačnej éry.
A ráno prišlo ...
Precitnutie.
„Slovensko.sk kolabuje, schránky nestíhajú ...“ sa nesie éterom. Ľudia húfne podpisujú nedoručené zásielky, lehoty na odvolanie a iné právne úkony plynú, a hovorca bľaboce čosi o „výraznom náraste správ ... záťaži, ktorú nepredpokladali ani záťažové testy ... “ Pekný pokus za sedemdesiat miliónov eur.
Nie Slovensko.sk, ale error-Slovensko.
Čo tu vlastne, na prvý pokus, kedy fungovalo?
Od logisticky zlyhaného virtuálneho „boja s nelegálnymi skládkami“, našťastie väčšinovo za súkromné peniaze, cez Mochovce III. a IV. za 5,4 miliardy eur namiesto projektovaných 2,8, až po kolaps daňového systému (kto by si už pamätal rok 2010). Blamáž za blamážou. Žiadne významné personálne a iné konzekvencie. Len stupňujúce sa požiadavky na dofinacovanie.
Namiesto supersystému zdieľania a tokov informácií naďalej beháme po úradoch dokladujúc trvajúcu školskú dochádzku dieťaťa, odpracované roky pre dôchodkové zabezpečenie, nárok na tú-ktorú sociálnu dávku ...
Štát úspešne realizuje záťažové testy na vlastných občanoch. A títo – na rozdiel od Slovensko.sk – odolávajú. So sklonenou hlavou.
