Bez toho, aby sa úradníci o čokoľvek pokúsili, nám oznamujú, že:
- nie sú schopní identifikovať lokality výskytu opusteného odpadu na základe GPS polohy,
- OZ TATRY nebolo nahlasovateľom lokalít výskytu opusteného odpadu, ale iba zoznam prevzalo z aplikácie TrashOut,
- nahlasovanie údajov v aplikácii TrashOut je anonymné.
Pozrime sa na jednotlivé skutočností.
1.
Ak úrad nezačal konanie podľa § 18 ods. 8 zákona o odpadoch (zisťovanie pôvodcu) ako došiel k záveru, že opustený odpad nie je možné nájsť na základe GPS polohy? Máme za to, že OÚŽP Bratislava nekonal ani v jednej ohlásenej lokalite.
OUŽP Bratislava tvrdí, že nie je schopný dohľadať GPS polohu opusteného odpadu v rozptyle 5 až 30 m. Tak nech požiada o spoluprácu priemerného žiaka základnej školy. Ten úradníkom bratislavského úradu rád vysvetlí základy používania navigačného systému GPS. Takýto argument by totiž každého úradníka v inej krajine dostal mimo jeho štátnozamestnanecký pomer.
Je taktiež pozoruhodné, že Zelená hliadka, ktorá za miestnu samosprávu a štátnu správu lokality čistí, nemá problém jednotlivé nelegálne skládky odpadu identifikovať. Máme silne podozrenie, že niekomu v Bratislave veľmi vyhovuje čistenie lokalít s nelegálne uloženým odpadom dobrovoľníkmi, namiesto realizovania zákonného postupu úradov voči zodpovedným subjektom, tak ako to určuje zákon o odpadoch
2.
Pre ministra životného prostredia Petra Žigu je aplikácia TrashOut na jednej strane „nástrojom ochrany celospoločenského záujmu“, jedným dychom však nezabúda dodať, že oznámenie cez túto aplikáciu nemá oporu v zákone o správnom konaní. Schizofrénia ústredného orgánu štátnej správy? Prečo MŽP SR tento rozpor nerieši? Má ministerstvo záujem na občianskom aktivizme, na riešení problematiky nelegálnych skládok odpadov, alebo iba rozohralo voči občanom nechutnú ilúziu zvanú TrashOut?
Mimochodom, OZ TATRY od uvedenia aplikácie do prevádzky tvrdí, že aplikácia TrashOut nemá oporu v niekoľkých právnych normách a bolo to práve MŽP SR, ktoré túto aplikáciu nekritický celé mesiace obhajovalo a propagovalo.
Práve z dôvodu, aby boli splnené aspoň základné znaky správneho konania OZ TATRY fyzicky vypísalo údaje z aplikácie TrashOut a zaslalo informácie o 269 lokalitách s opusteným odpadom OÚŽP v Bratislave. OUŽP Bratislava toto podanie, podľa nášho názoru bezdôvodne, odmietol „en bloc“.
Zaujímavý je aj fakt, že iné miestne príslušné obvodné úrady životného prostredia na základe výstupov z aplikácie TrashOut konajú. Je preto zrejmé, že v prípade OÚŽP Bratislava zrejme ide o niečo iné, než o výkon štátnej správy.
3.
Naozaj sú všetky lokality ohlásené občanmi SR cez aplikáciu TrashOut anonymné? Osobne nemám ten pocit.
A zaoberal sa OÚŽP Bratislava rovnako intenzívne faktom, že existuje dôvodné podozrenie nesplnenia oznamovacej povinnosti vlastníka, správcu alebo nájomcu pozemku, a to v 269 prípadoch?
4.
Je pozoruhodné, že práve OÚŽP Bratislava už dávno a v predstihu avizoval, že nebude konať na základe podnetu OZ TATRY. Je preto zrejmé, že čas od doručenia podnetu (13.11.2012) využil nie na hľadanie spôsobov ako konať, ale na hľadanie dôvodov prečo nekonať.
Práve tento prípad je ukážkou toho, akú ilúziu vytvára aplikácia TrashOut.
Aktívni občania, bez hlbšej znalosti práva v oblasti odpadového hospodárstva a správneho konania ohlasujú nelegálne skládky odpadov prostredníctvom aplikácie TrashOut, pričom absolútne netušia, že v mnohých prípadoch sa ich ohláseniami úrady nebudú zaoberať.
Prístup Obvodného úradu životného prostredia Bratislava, Odboru štátnej správy starostlivosti o životné prostredie len opätovne potvrdzuje skutočnosť, že úrady v SR venujú viac času hľadaniu výhovoriek pre nekonanie a vymýšľaniu obštrukcii voči oznamovateľom skutkov proti životnému prostrediu, než osobám a organizáciám, ktoré si neplnia zákonné povinnosti napr. oznamovaciu povinnosť resp. sú páchateľmi týchto skutkov.
Nech mi preto niekto vysvetlí, ako sa z ESO ignorantov dá vytvoriť ESO štátna správa?
Ďalšie súvisiace články:
