VN Liptovská Mara kráča cestou Demänovskej doliny. Pod kuratelou štátu a jej inštitúcii sa z vane formalizmu vylieva arogancia najhrubšieho zrna. Priamo pred očami zdesených rybárov, otužilcov i náhodných turistov naďalej mizne les, ktorý predchádzajúce generácie vysadili a nazvali ochranným, v rozpore so zákonom o vodách sa upravuje breh vodného diela a naváža sa tu rôznorodý materiál, cez starý opustený cintorín sa vinie čerstvá ryha kanalizácie a stavby, ktoré časom s vysokou pravdepodobnosťou nazveme čiernymi, pribúdajú ako jarné kvietky v lesnom poraste. A je počuť ticho.
Mlčia obce, stavebné úrady, vrátane toho spoločného liptovskomikulášskeho, mlčí správca vodného diela i štátni ochranári, lebo spravodlivosť i Ministerstvo životného prostredia SR sú ďaleko. Sme štátom bez práva.
VN Liptovská Mara kráča cestou Demänovskej doliny. K spútaniu vodného oka severného Slovenska do obručí stavieb či gýčových atrakcií, k zneucteniu práce dedov uhneteným pod dirigentskou taktovkou vodohospodárskych inžinierov. Dielo, ktorého prvotnou úlohou bolo a je regulovať prietok Váhu a chrániť majetok i životy občanov v jeho povodí, trhajú neviditeľní psy ako scudzenú korisť. Lebo to ticho, to mlčanie ľudí, ktorých platíš daňami aj Ty čitateľ tohto článku, sa stalo štátnou doktrínou tolerovania i postupnej legalizácie akéhokoľvek svinstva.
VN Liptovská Mara kráča cestou Demänovskej doliny. S malým rozdielom. Kým na brehoch Mary sa ešte mlčí, tak v kolektívne znásilnenej doline krvácajúcej nezhojiteľnými ranami už kričí petícia posolstvo, že sme to posrali. Princípy ochrany a tvorby životného prostredia rozdriapané na franforce, zmysel pre udržateľnosť a mieru či mierku nakazený pandémiou chamtivosti, úradníci ako tiene developerov a spiaca štátna ochrana čakajúca na oslobodzujúci bozk princa.
Slová vraj majú moc. Vraj dokážu zvrátiť chod dejín i povzbudiť zdecimované a vystrašené armády pred rozhodujúcou bitkou. Slová vraj liečia i vyprevádzajú na cesty z ktorých niet návratu. Znejú v hlavách adresátov ako zdrvujúce a nezmazateľné proroctvá či kliatby, nesú sa povetrím z ampliónov k tisícom odhodlaných poslucháčov, posúvajú sa ako motáky z rúk do rúk väzenskými dvormi, kričia vytesané v múroch stáročných stavieb i krvou skropených gulagov. A občas dochádzajú ...
K VN Liptovská Mara, nemému to oku Liptova, hladine bez hovoriacich úst, Avataru bez bojovníkov, som ich napísal desiatky tisíc smerovaných k slovenským úradom i Vám čitateľom:
Liptovská Mara: Koniec zeleného pásu
Kočnerovská arogancia na brehu Liptovskej Mary
Neveselé postrehy z brehu Liptovskej Mary
Liptovská Mara: Kým začne horieť majetok ...
Fotoreportáž: Liptovská Mara – smetisko po sezóne
Liptovská Mara: Legálne podnikanie verzus šmejdi
Liptovská Mara: Až nás zabijú, čo bude potom? Ďalšie rozpútané peklo?
VN Liptovská Mara: Zmiznú do 30.06.2020 nelegálne objekty?
Jedy v obciach a v Liptovskej Mare
Premeníme Liptovskú Maru na Costa Brava?
Kedy vyčistíme Liptovskú Maru?
Čo sa (ne)deje na Liptovskej Mare
Na VN Liptovská Mara bezprávie pokračuje
Výsledkom tohto trojročného úsilia bolo pridelené číslo v došlej pošte, niekoľko formálnych úradníckych listov či rozsiahla diskusia o tom kto, kedy, ako a prečo mal urobiť.
Hľadal som právny štát, hodnotové ukotvenie kresťanského národa, masovú občiansku angažovanosť a podporu. A našiel som Cílkove: Krajina je obrazom ľudí, ktorí ju obývajú.
R.I.P. Liptovská Mara. Bolo mi cťou ...
Máj 2021, 21. Týždeň (Foto: OZ LIPA – Liptovskí aktivisti):
