Pred niekoľkými rokmi – až po vydanie zákazu – rožňavský učiteľ opravoval chodníky, dôchodca vysádzajúci stromy skončil v minulosti v putách, v k. ú. Košickej Polianky aktuálne občania opravujú lokálnu cestu ... Bez povolení, súhlasov úradov, iba tak – za vlastné financie a na úkor voľného času – lebo niekedy sa už nedá uniesť krošňa alibizmu, výhovoriek, vzájomného prehadzovania horúceho zemiaku medzi orgánmi a inštitúciami štátu a samospráv.
Jazdíme po zlých cestách a šliapeme po rozbitých chodníkoch, obchádzame pouličnú komunálnu špinu, zrak nám spočíva na vyplienených záhonoch, neudržiavaných stromoch a prázdnych kvetinových kochlíkoch.
Píšeme do TrashOut či Odkazu pre starostu. Odpoveďou je – v mnohých prípadoch – ignorácia.
Svet zdĺhavých a len v očiach idealistov transparentných verejných obstarávaní, predražených projektov a dokumentácií, v ktorom sme ad hoc riešenie – vlastnou hlavou a prostriedkami – skryli za proces.
Ľudia žijú tu a teraz. Teraz chcú kvalitnejšie verejné priestranstva a akčnú štátnu správu a samosprávu. Teraz chcú cesty, chodníky, lavičky, verejnú zeleň.
Metropoly Západu už obchádza strašidlo. Po nociach vyčíňajú komandá maskovaných postáv a mestu vtláčajú vlastný názor na zeleň. Keď skončí noc, do nového dňa sa špinavá ulica prebúdza o čosi krajšia, ako bola včera. Zanedbané podchody, nehostinné zákutia, ostrovčeky dopravných uzlov a plochy, ku ktorým sa nik nehlási - všade, kde vládla sivosť, z noci na deň môžu vykúkať okrasné kvety, kríčky alebo políčka užitočnej zeleniny.
Guerilla gardening je odpoveďou na nečinnosť, pomalosť a vajatanie. Lebo dobrý pocit a príjemné prostredie formujú spoločnosť viac než zákony a nariadenia.
Na počiatku je vždy zanedbaný verejný priestor ... (zdroj)
... na konci pár metrov štvorcových poľudšteného mesta (zdroj)
