Hrady (s)pustnú, štátny rozpočet krváca nezmyslami

Písmo: A- | A+

Ak sa v štáte presakujúceho primitívneho nacionalizmu nenájde v štátnom rozpočte 10 miliónov eur na projekt obnovujúci historické dedičstvo, tak to tu radšej zamknime a zahoďme kľúče.

Som poznačený vzťahom ku kultúrnym i technickým pamiatkam, ako aj ochranou životného prostredia. Tínedžerský vek – okrem iného – som trávil na podujatiach Stromu životaBrontosaura, na území ČR intenzívne propagovaných Mladým světom. Stovky letných táborov rozosiatych po celej republike a tisíce mladých ľudí, ktorí za bavlnené tričko s logom a stravu, v atmosfére teambuildingových hier, opravovali hrady či sa starali o zanedbané zámocké záhrady. Dubnické opálové bane, železnička na Čiernom balogu, tajchy banskoštiavnického regiónu, sú len malou ukážkou pôsobenia stromákov. Rok 1989 zmenil nielen spoločnosť, ale preosieval aj možnosti a priority mladých ľudí. 

Aj Šarišský hrad bol dobrovoľníkmi a nezamestnanými vysekaný z krovín a vykopaný z nánosov času (Foto: Rudolf Pado, 2014): 

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Keď sa v roku 2011 postavil vtedajší minister kultúry Daniel Krajcer (SaS) za projekt, ktorý prepojil obnovu hradov s riešením lokálnej nezamestnanosti, nedalo sa nezatlieskať. Namiesto primitívneho verbalizovaného nacionalizmu – v štáte s rozpadajúcimi sa pamiatkami – sa na politickom nebi objavil konkrétny čin. 

V rámci projektu podporovaného z Európskeho sociálneho fondu nachádzalo ročne na cca 30 hradoch prácu na šesť - sedem mesiacov približne 500 až 600 nezamestnaných. Úspešná spolupráca rezortov kultúry a práce, ktorej výsledkom z náletových drevín a nánosov sedimentov vykopané pamiatky, trvala desať rokov. Ten prvý prispieval na samotnú obnovu hradov, výskumy, prácu odborníkov cez program Obnovme si svoj dom, druhý refundoval mzdy pomocných síl z úradov práce. 

Práve na ministerstve práce však projekt skončil, a to bez akejkoľvek náhrady. Nepomohli ani listy združenia Zachraňme hrady dnes už exministrovi Milanovi Krajniakovi (Sme rodina), peniaze na pokračovanie sa uňho nenašli.

Ministerka kultúry Milanová teraz ohlásila, že alternatívny spôsob financovania obnovy hradov vymysleli s ministerstvom investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie. Remišovej (Za ľudí) rezort vyhlásil výzvu, prostredníctvom ktorej sa o podporu 10- až 50-tisíc eur môžu do polovice apríla uchádzať občianske združenia, neziskovky či regionálne rozvojové agentúry. Celkový balík určený však na rôzne typy projektov je 1,1 milióna eur, pričom v doterajšom systéme však podľa združení zachraňujúcich hrady išlo len na mzdy zapojených nezamestnaných približne 3,7 milióna eur. 

Pri kolapse projektu obnovy hradov vyplávalo na povrch niekoľko skutočností:

- závislosť SR na európskych finančných zdrojoch, a to aj v prípade systémových činnosti so zanedbateľnými - vzhľadom k príjmom štátnemu rozpočtu - celkovými ročnými nákladmi,

- nepochopenie pridanej hodnoty v podobe zamestnávania marginalizovaných občanov s nízkym vzdelaním, a to bez nutnosti financovať drahé a v mnohých prípadoch neúčinné „národné programy“ na podporu zamestnanosti,

- nepochopenie ďalšej synergie: udržiavanie tradičných stavebných techník „pri živote,“

- nepochopenie prínosu pre lokálny rozvoj a cestovný ruch, v štátom dlhodobo opustených regiónoch. 

Ak sa v štáte presakujúceho primitívneho nacionalizmu nenájde v štátnom rozpočte 10 miliónov eur na projekt obnovujúci historické dedičstvo – pri každodennom rozhadzovaní financií na nezmyselné projekty a na aktuálnu posadnutosť pandémiou Covid-19 – tak to tu radšej zamknime a zahoďme kľúče. Je to hanba! 

Skryť Zatvoriť reklamu