„... a na čo by sme jej to hovorili? Bude to cele rozpitvávať, prepierať na verejnosti. Veď ju poznáš, taká poctivka. Oznámime jej to až to bude nezvratné ...,“ je útržok z fiktívneho rozhovoru – generátora náhodných myšlienok Matoviča so skupinkou verných – na margo utajených príprav pandemického testovania národa za chrbtom prezidentky a hlavnej veliteľky ozbrojených síl SR.
Uplácaná diplomovka, svadobné tančeky uprostred výkrikov nepokazme si to!, bývanie v neskolaudovanom dome, veď stačí sa ospravedlniť, po neúspešnej fáze bagatelizovania a relativizovania, a bude zabudnuté. Ospravedlnenie ako neúprimný bezpocitový prúd slov, vždy s dodatkom ale, na ceste k novým útokom na oponentov – v rúchu koaličnom či opozičnom.
„Dobrovoľnosť pod hrozbou sankcií nie je dobrovoľnosť. Zvažované sankcie za neúčasť na plošnom testovaní sú podľa môjho názoru ústavne otázne,“ myslí si prezidentka Zuzana Čaputová, ale je to len špliechanie slov na útesy stupňujúcej sa arogancie Vodcu obklopeného starostlivo vyselektovanými pätolizačmi, vraj najlepšími slovenskými odborníkmi. Tí skutoční - mimo paluby Matovičovej lode metajúcej sa na plytčine neschopnosti riadiť štát noblesou, nadhľadom a úctou k občanom - odišli do osobných azylov.
Hyeny v bielych plášťoch, to nedávne oslovenie lekárov, dostávajú mediálne pozvánky na najväčší víkendový sociálny experiment. Neúprimný morálny apel zabalený do siedmych eur judášskych za hodinu.
Kumulatívnych osem miliónov na slovenskú vedu skúmajúcu Covid-19 vrátane jej sociálnych dôsledkov, obyčajní ľudia – nie politici ale skutoční ľudia – sa po eurách skladajú na liečenie, rehabilitáciu či dôstojnosť života spoluobčanov, kým sa tu splachuje 80 miliónov. Zrazu nekvílime o nedostatku zdrojov, o chýbajúcich CTčkách či infúznych pumpách, lebo Vodca chce experiment.
Juraj Šeliga sa plazí pri nohách Vyvoleného zviazaný nelichotivými preferenciami, Veronika Remišová opakuje desať naučený viet s odleskom štyridsiatich miliárd v očiach, Boris Kollár je stratený vo vlastných monológoch, Richard Sulík si naivne myslí, že výter národa mu otvorí reštaurácie ...
... a ani jeden z nich pritom nevidí do temných zákutí duše Igora Matoviča, kde sa už pripravuje ďalšie ale.
Iba nenápadný vírus a 8-ročný chlapec – mimo vekovej škály testovaných – z malej obce pod horami sú nad vecou. A nakazia celú pretestovanú rodinu. Život je zložitejší než uznesenie vlády.
