Kým v Škandinávii sa musí každá výstavba prispôsobovať danostiam územia vrátane porastov drevín či zdravých solitérov, na Slovensku – uprostred bľabotania hesiel o adaptácii krajiny na klimatickú zmenu – čelíme frontálnemu útoku na dreviny v obciach.
Aktuálne v obci Iľanovo, mestskej časti Liptovského Mikuláša, si predsedníčka urbáru a komposerátu vysnívala sen o domčeku, vybavila pozemok a v rámci stavebného projektu, ktorý v tejto chvíli údajne ani nedisponuje stavebným povolením, požiadala o výrub osemnástich kusov drevín t. j. skoro všetkých na predmetnom pozemku.
Geometrický plán pozemku s navrhnutou stavbou
Orgán ochrany prírody – mesto Liptovský Mikuláš – počas miestnej obhliadky predbežne súhlasil s výrubom štrnástich z nich z dôvodu ich zlého zdravotného stavu a konfliktu dispozície budúceho domu s existujúcou zeleňou, vrátane troch líp s obvodom kmeňa prevyšujúcom 100 cm. Zároveň samotná urbaristka navrhla vysadiť v rámci náhradnej výsadby 400 ks bukov na lesnom pôdnom fonde.
Kto je kto ...
Podľa zákona o ochrane prírody a krajiny vlastník, správca alebo nájomca pozemku, na ktorom sa nachádza drevina, je povinný sa o ňu starať, najmä ju ošetrovať a udržiavať. Organ ochrany prírody by mal prvotne vždy skúmať či vlastník dreviny vyvinul dostatočné úsilie, najmä pri spoločenský hodnotných druhoch, pre jej zachovanie v stabilizovanom zdravotnom stave.
Na výrub akejkoľvek dreviny musia existovať zákonné dôvody a zlé situovaný pôdorys domu medzi ne nepatrí. Ide predovšetkým o zlý a nezvratný zdravotný stav, ktorý sa posudzuje napr. návrtmi či tomografickým posúdením vykonaným odborne spôsobilou osobou – arboristom, akútne ohrozenie života a zdravia obyvateľov či ich majetku.
Na Slovensku existuje množstvo príkladov výrubov drevín len na základe posúdenia „obyčajného“ lesníka a po vyrúbaní stromu sa ukázal jeho bezchybný zdravotný stav, bez následný konzekvencií. Obdobná anarchia vládne aj pri „ošetrovaní drevín“ rezom.
V prípade Iľanova existuje len ústny posudok lokálneho odborného lesného hospodára, bez exaktných dát. Tu si dovoľujem uviesť, že spoločenská hodnota takejto lipy prevyšuje sumu 1 500 eur.
Ďalším problémom je situovanie výsadby 400 ks drevín v lesníckej kvalite na parcelu lesného pôdneho fondu.
Zákon o ochrane prírody a krajiny určuje: „Orgán ochrany prírody uloží žiadateľovi v súhlase na výrub dreviny povinnosť, aby uskutočnil primeranú náhradnú výsadbu drevín na vopred určenom mieste, a to na náklady žiadateľa; uprednostňuje pritom geograficky pôvodné a tradičné druhy. Ak žiadateľ nie je vlastníkom pozemku, na ktorom sa náhradná drevina vysadila, môže mu orgán ochrany prírody uložiť i starostlivosť o ňu, najviac však na dobu troch rokov. Ak nemožno uložiť náhradnú výsadbu, orgán ochrany prírody uloží finančnú náhradu do výšky spoločenskej hodnoty dreviny.“ Za týmto účelom je každá obec povinná viesť evidenciu pozemkov určených na náhradnú výsadbu (plnenie tejto povinnosti môže skontrolovať napr. Slovenská inšpekcia životného prostredia).
Ustanovenia citovaného zákona dávajú obciam možnosť dôsledným správnym konaním chrániť už existujúcu zeleň, vytvárať materiálové – náhradná výsadba a finančné zdroje pre rozširovanie zelených plôch a ich profesionálnu údržbu, čo je v časoch postupujúcej klimatickej zmeny viac než potrebné.
Orientačný výpočet spoločenskej hodnoty lipy sp. s obvodom kmeňa 130 cm, bez použitia indexácie
Nevidíme dôvod na to, aby na jednej strane občianske združenia nášho typu naháňali finančné zdroje pre verejné výsadby zelene v prostredí súkromných nadačných zdrojov či v rámci participatívneho rozpočtu mesta Liptovský Mikuláš, a zároveň mesto okliešťuje vlastné možností principiálne chrániť existujúce dreviny a predpisovať kvalitnú náhradnú výsadbu – z hľadiska počtu kusov drevín a aj ich druhového zloženia.
Náhradná výsadba v zmysle zákona o ochrane prírody a krajiny nemá saturovať povinné zalesňovacie práce urbáru determinované zákonom o lesoch.
Tu musím uviesť i cenu takejto „náhradnej výsadby.“ Kým pri lesníckej drevine druhu buk lesný do 15 cm pre zalesňovanie na LPF ide o sumu cca 19 eur za 100 ks sadeníc, pri alejovej - okrasnej - výsadbe je výška úhrady za sadenicu so zemným balom o výške 200 – 250 cm 30 eur za kus. Niekto chce skrátka rúbať vzrastlé stromy a zároveň ušetriť.
Ako vyzerá náhradná výsadba umiestnená do prostredia lesa ukazuje lokalita Háj – Nicovô, preverovaná orgánmi činnými v trestnom konaní. Z 50 ks dreviny v lesníckej kvalite s povinnou 3-ročnou starostlivosťou, vysadených vedľa poľnej cesty, dnes v poraste burín a krovín nenájdete ani jednu. A zodpovednosť nenesie nikto!
V momente, v ktorom zahučia motorové píly v Iľanove, by si nielen liptovskomikulášska verejnosť mala uvedomiť, namiesto hejtovania a úkolovania neštátnych ochranárov, že bez širšej spoločenskej i lokálnej podpory budeme vždy – v súlade so zákonom – ťahať za kratší koniec.
Aj urbáre sú dnes súčasťou biznisu – s drevnou hmotou či prenajatými pozemkami napr. pod stavby v Demänovskej doline. Vyrúb strom, postav dom či hotel!
Dreviny určené k výrubu:
