Dekapitácia v slovenčine znamená sťatie hlavy, prípadne odstránenie z funkcie. V praxi sa tento pojem ujal aj na neselektívny orez celej koruny stromu, vrátane kostrových konárov, na kýpte.
„Padajú z nich suché konáre.“ „Chodia tadiaľ ľudia.“ „Bál som sa o dom – keď sú teraz také vetry.“ Laický strach z veľkosti stromu je najčastejším dôvodom pre jeho dekapitáciu. Úrazov spôsobených stromami je pritom minimum.
Majitelia veľkých stromov sa cítia ohrození a namiesto odborného posúdenia a zabezpečenia ich ošetrenia zoberú pílu a pristupujú k rýchlemu a radikálnemu spíleniu veľkých – kostrových konárov. V skutočnosti sa dekapitované stromy stávajú hrozbou až po tomto zákroku, v prípade, že ho vôbec prežijú. Dekapitácia sa „využíva“ aj ako prvý krok k dosiahnutiu výrubu dreviny: najprv sa strom úmyselne poškodí orezom, začne chradnúť, následne sa komunikuje požiadavka na jeho výrub. Žiaľ, orgány činné trestnom konaní v mnohých prípadoch na túto hru pristúpia a nevidia v konaní páchateľov úmysel.
Jalovec (apríl 2020) – typický vzťah samosprávy k verejnej zeleni. OZ TATRY podalo prostredníctvom Krajskej prokuratúry v Žiline trestné oznámenie
Žiaden strom nemá šancu zahojiť niekoľko desiatok centimetrov veľké rezné rany skôr, než ho cez ne napadnú drevokazné huby. Strom navyše na takéto radikálne orezanie reaguje panickým pučaním zo spiacich pukov, ktorými si chce nahradiť stratenú listovú plochu potrebnú na výživu stromu. Pre menej vitálny strom môže takýto orez znamenať kolaps, pretože spolu s korunou boli odstránené aj jeho zásobné látky uložené v hrubom dreve.
Napriek tomu, že strom vyženie veľa mladých vetvičiek, v jeho ranách už dochádza k rozkladu, čo narušuje stabilitu novej koruny. Tá môže vážiť aj niekoľko stoviek kilogramov držiacich na hnijúcej rane po kostrovom konári. V priebehu krátkeho času sa dekapitovaný strom stáva rizikovým a vyžaduje ďalší zákrok, respektíve redukciu. Zhnité časti sa musia orezať a koruna odľahčiť. Takto sa strom postupne zrezáva, až sa nakoniec musí spíliť celý.
Dekapitácia stromov je porušením zákona 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, ktorý zakazuje stromy poškodzovať. Poškodenie drevín je každé konanie alebo opomenutie konania, ktoré môže bezprostredne alebo následne podstatne a trvalo znížiť ekologické a estetické funkcie drevín alebo zapríčiniť ich odumretie. V správnom konaní Slovenskej inšpekcie životného prostredia sa za takéto konanie ukladajú vysoké pokuty.
Podľa § 306 ods. 1 Tr. zákona kto v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na úseku lesného hospodárstva alebo všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu prírody a krajiny vo väčšom rozsahu poškodí alebo zničí strom alebo ker, alebo ich vyrúbe, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.
P.S:
Covid-19 spôsobil, že štát „vypol“ niektoré svoje funkcie a v teréne sa rozmáha protiprávne konanie občanov a firiem. Ak o nich viete, boli ste ich svedkom, oznáte to! Staňte sa súčasťou spoločenstva otvorených oči a nemlčiacich úst.
Príklad „vypnutia štátu“ na príklade zákona o odpadoch:
Zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch
Odkladá sa povinnosť príslušného orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva overiť, či bol alebo nebol spáchaný trestný čin v súvislosti s nezákonne umiestneným odpadom.
Neplynie lehota zodpovednej osobe na odstránenie nezákonne umiestneného odpadu.
Neplynú lehoty v konaniach, v ktorých sa vyžaduje vykonanie miestnej ohliadky, ústneho pojednávania alebo nazerania do spisov, alebo ich vykonanie žiada účastník konania.
Aktuálne znenie zákona:
„§ 135h Prechodné ustanovenia počas trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19
(1) Povinnosť príslušného orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva podľa § 15 ods. 5 overiť za účasti zástupcu obce, či rozsah nezákonne umiestneného odpadu nasvedčuje tomu, že bol alebo nebol spáchaný trestný čin, sa odkladá odo dňa účinnosti tohto zákona až do odvolania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 (ďalej len „krízová situácia“); to neplatí, ak ide o nezákonne umiestnený odpad, pri ktorom môže dôjsť k ohrozeniu života alebo zdravia ľudí alebo k poškodeniu životného prostredia.
(2) Ak bola zodpovednej osobe správnym orgánom určená lehota na odstránenie nezákonne umiestneného odpadu podľa § 15 ods. 10, 11 alebo ods. 14, táto lehota neplynie odo dňa účinnosti tohto zákona až do odvolania krízovej situácie.
(3) V konaniach, v ktorých sa vyžaduje vykonanie miestnej ohliadky, ústneho pojednávania alebo nazerania do spisov, alebo ich vykonanie žiada účastník konania, lehoty ustanovené na vydanie rozhodnutí podľa tohto zákona neplynú v čase odo dňa účinnosti tohto zákona až do odvolania krízovej situácie.”
