Región známy vysokou pôrodnosťou a nadštandardnou návštevou chrámov Božích, nikde v Desatore nenašiel vzťah k životnému prostrediu a novodobé smrteľné hriechy sú mu akosi ukradnuté.
Farizejom je ľahostajné nielen prznenie krajiny odpadom, ktoré pretrváva celé roky a zaplatiť ho má štát cez pochybné dotácie, arzén v rieke Orava, ale najnovšie im už nevonia ani nový zákon o odpadoch a triedenie odpadu. Vraj SR nemá dostatok kapacít pre spracovanie odpadov, čo je tvrdenie v značnom rozpore s dlhoročnými deklaráciami Ministerstva životného prostredia SR. Niekto v systéme klame.
Samotné obce nedávno podpisovali – slobodne a na základe vlastného uváženia – zmluvy s Organizáciami zodpovednosti výrobcov (OZV), v ktorých si vzájomne dohodli podmienky realizácie separovaného zberu a ostatných finančných či nefinančných plnení. Niekde sa teda zazmluvnená spolupráca zasekla alebo zlyhávanie systému je dôsledkom zlého výberu, nedostatku manažerských a obchodných zručností. A to od januára 2017 nadobúdajú účinnosť - okrem iného - záväzné štandardy separovaného zberu ...
V uplakaných článkoch našaOrava.sk sa síce nedozvieme aká je miera triedenia odpadov v tej-ktorej obci, ako veľmi sa konkrétne samosprávy približujú či vzdiaľuju tej 50%-nej pri komunálnom odpade a 70%-nej pri stavebnom a demolačnom odpade – stanovenej EÚ do roku 2020, ale dozvieme sa, že v hornooravských obciach čoskoro budú triediť papier, ktorého separácia je už niekoľko rokov povinná. Kde boli doteraz kontrolné orgány, napr. OÚ, v štáte kde ruja ruku myje, je škoda sa pýtať. Nevidieť, nepočuť, nehovoriť nie je životným krédom len troch čínskych opíc.
Tragikomická je neschopnosť učiniť vo vzájomnej regionálnej spolupráci také logistické opatrenia na úrovni susediacich obcí, ktoré by umožnili identifikovať páchateľov skutkov proti životnému prostrediu a vyrúbovať im sankcie, ktorých nová výška – stanovená novelou zákona o odpadoch – mala byť, pri pár exemplárnych potrestaniach, drakonický odstrašujúca pre ostatných občanov relativizujúcich právny štát. Páchateľ je však predovšetkým volič a byť znovuzvolený má na miestnej úrovni vyššiu hodnotu než akási spravodlivosť.
A tak v nefunkčnom systéme sa nehľadajú spôsoby ale dôvody nekonania resp. spôsob ako preniesť zodpovednosť na niekoho iného alebo porovnávať neporovnateľné. Vraj za nelegálne skládky odpadov má byť zodpovedný vlastník pozemku, rovnako ako je tomu pri inváznych druhoch rastlín.
Autorovi tejto úvahy však uniklo niekoľko skutočností: majiteľovi pozemku tieto rastliny v 99% prípadoch nikto na pozemok neprivezie nakoľko sa šíria spontánne, zaburinenie pozemku vyplýva len zo zanedbania starostlivosti, ktorá je povinne určená v niekoľkých zákonoch SR. Odpad však na pozemok vlastníka, správcu alebo nájomcu niekto aktívne priviezol, pričom pôvodca odpadu je s pravdepodobnosťou blízkej istote členom miestnej komunity a vlastník pozemku môže mať trvalé bydlisko vzdialené dvesto kilometrov od vlastnenej nehnuteľnosti. V danom prípade je preto verejná kontrola komunitou účinnejšia než vlastnícke práva.
Pred dverami stoja Vianoce. Nielen vyobliekaní a navoňaní Oravci budú húfne navštevovať Božie chrámy a odriekať naučené modlitby. A mám za to, že niekde medzi povinnou jazdou, tradíciou, naučenými pózami a žalmami ... , by mali začať v sebe hľadať skutočnú úctu k Životu a Krajine, ktorá ich obklopuje, pokoru a schopnosť po celý rok konať v prospech univerzálneho nesebeckého Dobra.
Selfie s Ježiškom totiž nestačí.
