... prelínania politiky a športu, ktorú niektorí vzletne nazývajú športová diplomacia.
Vraj netreba vnášať politiku do športu. Tvrdia ľudia, ktorí z verejnosti neznámych dôvodov, popierajú skryté či otvorené formy zasahovania rôznych štátnych záujmov do riadenia a výsledkov športových podujatí. Tieto špinavé hry majú – aj historický – rôznu formu a rôzny dopad na zúčastnené strany.
Od prideľovanie významných športových akcií (OH, MS) režimom potláčajúcim ľudské a občianske práva napr. Kataru, Číne, Rusku (a zároveň oháňania sa ľudsko-právnou agendou napr. v OSN), cez korupciu v UEFA (a čuduj sa svete bol v nej namočený aj Francúz), až po vymyslený Martikánov ťuk na LOH v Aténach či Henryho (ach jaj, opäť Francúz) postupovú ruku v kvalifikácii na MS v JAR proti Írom.
Základom športovej diplomacie, rovnako ako aj politiky, okrem neustáleho lobingu, je každú kauzu popierať, popierať, popierať ..., keď sa to prevalí, oľutovať to a nazvať ojedinelým zlyhaním. Následne vytvoriť komisiu, ktorá všetko vyšetrí a nastaví procesy.
Hovno!
Kým budú v športe neuveriteľné objemy finančných prostriedkov plynúce z marketingových aktivít, dovtedy sa budú Coubertinove ideály váľať v prachu a plynúť len ako bezobsažné vety a heslá z papúľ skorumpovaných športových funkcionárov, rozhodcov, delegátov, antidopingových komisárov ... , posadnutých mocou a vlastnou neomylnosťou.
Glorifikácia Armstronga a jeho následne niekoľkonásobné verejné upálenie sú aktom pokrytectva systému, ktorý k nekalým praktikám, unfér hre ... priam nabáda. Vyššie, rýchlejšie, ďalej ... tlak médií, sponzorov, národov ... , premena človeka na Goliáša, spoločensky pretláčané ideály krásy, mladosti a bohatstva ... vedú k osobným tragédiám jednotlivcov. Armstrong je obeť, nie páchateľ. A na lavici obžalovaných, ako v mnohých iných prípadoch, by mali stáť úplne iní ľudia – zástupcovia UCI, bulvárnej tlače, sponzorov ...
Ani prepálený mediálny hon na ruský doping, akoby ten západný neexistoval, sleduje – vedome či nevedome – aj úplne iné ciele než tie športové.
Hovoriť preto o športe ako neškodnej zábavke stojacej mimo politiky môže preto iba značná naivka alebo ukážkový hlupák. Nevinnosť súčasného športu končí na detskom ihrisku a pri bránkach zostavených z vyzlečených teplákových búnd kdesi na pažiti.
Veľký pes vždy j .. e menšieho a platí to aj v tomto spoločenskom odvetví.
Akýsi chlapec zo Žiliny sa vlastným úsilím dostal do vrcholového športu medzinárodného významu, medzi vyvolených. Ale každé nadšenie (nemysliac tým nadšenie obyčajných ľudí) raz opadne a nahradí ho zákulisná politika profesionálneho športu, záujmy veľkých hráčov ...
... a rovnako ako vo futbale často napokon rozhodujú sporne penalty odpískané v deväťdesiatej štvrtej minúte, vymyslené či božie ruky, olympiády a MS sa v prostredí štrngajúcich mešcov prideľujeme diktatúram, tak prečo chlapca, ktorý už trošku neslovanský vyskakuje, nezarezať, ak je tu veľký a dlhodobo nedotknuteľný Mark, posadnutý napr. prekonaním rekordu v počte etapových vavrínov na Tour de France.
Áno, bol tam lakeť, ktorého pozíciu nemienim komentovať, rovnako ako boli lakte, motorky, zavesené kabáty ... v desiatkach iných etáp. Ovplyvnili výsledky, mentálne nastavenie či fyzický stav konkrétneho pretekára a život išiel ďalej. A preto trvám na tom, že finančný trest pre tím Petra Sagana by bol adekvátnou reakciou na udalosť, neovplyvnil by športovú hodnotu Tour a najmä nezanechal v ústach fanúšikov horkú nevypláchnuteľnú pachuť.
Rovnako ako sme 30. septembra 1938 čakali pred dverami – ako poslední chudáci – na rozhodnutie západných mocností, ktoré prišlo vo forme ultimáta, rovnakú hluchotu, slepotu a otvorenosť k iným argumentom nám v uplynulých dňoch predviedol organizačný tím Tour de France.
Opäť nám raz moralizujúci Západ, skrývajúci sa za veľkosť našich káuz a úbohosť rôznych postavičiek slovenskej politiky, ukázal vlastnú sebareflexiu, hodnoty a úprimnosť sloganov o rovnosti či bratstve.
Preto som presvedčený o tom, že ani o dvadsať rokov nebudeme pre nich rovnocennými partnermi, ale iba percentuálny podiel v hlasovaniach, lacná pracovná sila, odbytisko ich treťotriednych predotovaných výrobkov a prirodzená integračná obeť ich politických fantazmagórii traumatizujúcich a ohrozujúcich celú Európu.
Sagan sa stal symbolom tohto selektívneho a účelového zaobchádzania.
Nie, neťahám politiku do športu, ta je tam už dávno.
